ŠTOKHOLM (ČTK) - Bývalý švédsky premiér a súčasný líder švédskej opozície Carl Bildt robí všetko pre to, aby ho generálny tajomník OSN Kofi Annan vymenoval za osobitného zmocnenca pre Kosovo. Vo svojom úsilí otvorene kritizuje súčasnú oficiálnu švédsku politiku voči Miloševičovi, takže si údajne vyslúžil od premiéra Görana Perssona nepríliš lichotivý prívlastok, že "je asi vykoľajený". Kritické prestrelky s členmi vlády síce Bildtove šance na získanie vytúženého úradu nijako nezvyšujú, vo všeobecnosti ho však švédske médiá označujú vo svojich analýzach už dnes za jasného favorita na novú funkciu.
Annan chce vymenovaním zmocnencov OSN pre Kosovo zvýšiť váhu svetovej organizácie v mierovom procese, hovorí sa v Štokholme. Fínka Elisabeth Rehnová, ktorá vystriedala Bildta v jeho predchádzajúcej podobnej misii v Bosne a Hercegovine v roku 1997, tieto plány potvrdila. Ďalším na zozname horúcich kandidátov má byť bývalý rakúsky spolkový kancelár Franz Vranitzky. Odstupujúci švajčiarsky minister zahraničia Flavio Cotti naproti tomu už minulý týždeň Annanovi odmietol akékoľvek podobné špekulácie v súvislosti so svojím menom.
Väčšina škandinávskych politických analytikov je presvedčená, že Bildt (48) by bol i z Annanovho pohľadu veľmi dobrou voľbou. Ako bývalý spolupredseda ženevskej medzinárodnej konferencie pre bývalú Juhosláviu a vysoký predstaviteľ pre civilné záležitosti v Bosne v rokoch 1995 až 1997 si tento Švéd získal rešpekt všetkých zainteresovaných strán. Navyše pochádza z neutrálnej krajiny a ako NATO, tak i Rusko by v ňom mohli vidieť "priateľa". Na jednej strane sa Bildt v bezpečnostnopolitickom ohľade vždy profiloval ako stúpenec západnej aliancie a vstupu Švédska do NATO; na druhej strane sa však od začatia leteckých útokov NATO proti Juhoslávii vôbec netají tým, že považuje západnú "kosovskú" stratégiu za nesprávnu. Návrh na Bildtove vymenovanie vraj tiež prišiel z Moskvy.
Za napätím, ktoré možná "balkánska nominácia" vyvolala v domácich radoch - na švédskej politickej scéne - sa však skrýva aj poriadna dávka vnútornej politiky. Od návratu z Bosny Bildtova popularita doma totiž neustále klesá, a to dokonca i v jeho vlastnom straníckom tábore. Bildt nezvláda najlepšie úlohu šéfa švédskej opozície, vyčítajú mu apatiu a stále väčší nezáujem o švédsku politiku. A ani sám Bildt skutočne nijako neskrýva, že po tom, čo na Balkáne zažil "ozajstné" problémy, je mu zaťažko brať i naďalej vážne "žabomyšie" starosti prosperujúceho Švédska.
