. Ibaže nás od pozemnej vojny nedelia tri dni, dokonca ani tri týždne. Vodcovia NATO sa v súkromí nemôžu tak klamať, aby verili, že iba lietadlá vyženú srbské jednotky z Kosova, oficiálne však nerozpútajú pozemnú vojnu, v ktorej by jednotky NATO naozaj museli bojovať a možno dokonca umrieť.
Prečo nie? Málo informácií - to je nebezpečná okolnosť - a to je presne to, čo má väčšina outsiderov o Kosove a Srbsku. Presnejšie, poznajú dva mýty a oba veľmi dobre slúžia Srbom. Prvý je, že akákoľvek pozemná vojna by sa viedla v divých balkánskych horách, kde by ťažko vyzbrojené armády západného štýlu beznádejne uviazli. Druhý je, že Srbi sú neuveriteľne krutí bojovníci so špeciálnym talentom na partizánsku vojnu. Rovno popri hraniciach medzi Albánskom a Kosovom, najpravdepodobnejšom bode vstupu pozemných síl NATO, sa tiahne pásmo hôr s vrcholmi do 2000 metrov, no keď prejdete priesmykmi, otvorí sa pred vami zvlnená planina, ktorá zaberá väčšinu Kosova. Pri príchode zo severu, zo samotného Srbska, krajina predstavuje ideálny terén pre tanky. Keď Nemci vtrhli do Juhoslávie zo severu v roku 1941, ich tanky obsadili celú krajinu v priebehu niekoľkých týždňov a v celej bitke stratili iba 151 vojakov.
A čo hrozná partizánska vojna, ktorá nasledovala, ktorá naraz "viazala po väčšinu vojny 37 divízií tzv. osi Berlín-Rím-Tokio"? No, 30 z tých povestných 37 divízií bolo v skutočnosti talianskych a v kontexte druhej svetovej vojny je pojem "talianske divízie pre najťažšie boje" na smiech. Bola to blížiaca sa Sovietska armáda, a nie partizáni, kto donútil Nemcov stiahnuť sa z Juhoslávie v roku 1944, no Titov povojnový režim zdramatizoval úlohu partizánov. Západ sa spolupodieľal na tejto fikcii, keď sa Tito rozišiel s Moskvou v roku 1948, a v súčasnosti jej verí v Srbsku každý, a tiež mnohí ľudia zo zahraničia. Srbi iba zriedka vysielali pechotu do bojov za posledných desať rokov vojen na Balkáne, hoci boli odborníkmi na etnické čistky a bombardovanie bezbranných miest. To, čo nám tu predkladajú, je ďalší mýtus o "Matke bojov". Čudné však je, že dokonca aj generáli NATO akoby živili tento mýtus.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
