Na summite NATO vo Washingtone členovia aliancie upokojili svetovú verejnosť i seba samých, že to, čo robia v Juhoslávii, je dostatočne účinné a výsledok nenechá na seba pridlho čakať. Nebudeme čakať pridlho, ale ani prikrátko - o čas už akoby v Kosove nešlo. NATO zostáva pri vzdušných úderoch na Juhosláviu a verí, že prinúti režim v Belehrade vzdať sa, stiahnuť svoje armády z Kosova a umožniť vstup mierových síl NATO.
PEVNOSŤ NATO
NATO stojí na o čosi pevnejších nohách ako pred summitom. Tzv. európske krídlo aliancie si asi uvedomilo, že politický vplyv je priamo úmerný vojenskému potenciálu. Podľa novej doktríny NATO na budúce tisícročie nebudú akcie podobné tej v Kosove, resp. v Juhoslávii podliehať súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Tento medzinárodnoprávny problém teda aliancia "vyriešila" v kruhu 19 členských štátov. Je to možno smutné, ale lepší variant ako vojenský zásah zrejme v prípadoch, ako je tento, neexistuje - svet sa zmenil a už prinajmenšom v Bosne sa ukázalo, že Bezpečnostná rada je pre diktátorov bezzubým partnerom, z ktorého si môžu robiť žarty. Na stranu OSN sa stavali Francúzsko a Nemecko, po istej diskusii s americkou stranou však nakoniec uznali potrebu výnimiek. Generálny tajomník NATO Javier Solana, ktorý, mimochodom - napriek uisteniam Británie a USA o dostatočnosti vzdušnej operácie - nariadil prehodnotiť plán pozemného zásahu, po summite ubezpečil, že NATO nebude nijakým svetovým policajtom a zostane mu doterajší obranný charakter. Uvedené "výnimky z pravidla" nie sú, pochopiteľne, nijako bližšie špecifikované…
TICHÁ MOSKVA
Spokojnosť aliancie v prípade Juhoslávie je priamo úmerná neschopnosti Ruska zásadne negatívne reagovať. Rusko sa síce dopustilo mnohých slovných výpadov, ale nakoniec spí ako Šípková Ruženka, prípadne odtŕha od úst vlastným ľuďom, aby vyslalo aké-také humanitárne konvoje bombardovaným Srbom. A NATO túto situáciu s tichou spokojnosťou prijíma, pričom svetu sľubuje, že práve úloha ruskej diplomacie bude v budúcnosti pre upokojenie regiónu zásadná.
NÁDEJ MENOM DRAŠKOVIČ
Bedlivé oko NATO hľadá akúkoľvek štrbinu v belehradskom odpore, aby ju mohlo dať do súvislosti s účinnosťou svojej vojenskej operácie. A v tejto chvíli sa ozýva hlas Vuka Draškoviča, bývalého opozičníka, ktorý to dotiahol až na podpredsedu juhoslovanskej vlády pre zahraničie. Ak teda NATO získa mandát OSN, môže sa juhoslovanský ľud podľa Draškoviča dokonca vzoprieť Miloševičovi! Dáva Draškovič Srbom návod, ako zvíťaziť nad vlastnou porážkou?
NÁDEJ VÔBEC
Je tu predsa len časový horizont: Albrightová sľúbila kosovským Albáncom, že sa budú môcť vrátiť domov "skôr, ako udrie zima". To všetko je však zatiaľ skôr zamieňanie zbožného želania za skutočnosť. Optimizmus spojencov, malátna Moskva plus typicky oduševnelý Draškovič ešte stále nezväčšujú nádej na úspech celej operácie v súčasnej podobe. Utečenci z Kosova sú a zostanú v nezávideniahodnej pozícii, ktorú im určili už dávno. Aliancia momentálne nebojuje za nich, ale za to, aby nevznikla nutnosť vyslať do oblasti pozemné sily. Albánci majú len nádej - že sa všetko raz skončí, a že ich už nikdy nikto nebude nútiť žiť pod srbskou vládou. To je však problém pre budúce tisícročie. BAŠA JAVŮRKOVÁ
