Možno to znie kacírsky, ale kvalitu hokeja dvíhajú aj hlboké sklamania. Deviati hráči, ktorí po pondelňajšom poslednom prípravnom zápase slovenskej reprezentácie pred MS v Nórsku márne viselo na perách trénera Jána Šterbáka pri jeho nominačnom verdikte, prežívali sklamanie vo vnútri určite intenzívne, ale navonok ho strávili hrdinsky. Keď chce byť šport lepší, musí byť krutý. Neistota a úľavný výdych nebývalého počtu reprezentantov sú však dobrým signálom, že rastie konkurenčný tlak. Dôkazom je osud útočníka Jánoša, ktorý v minulosti patril do spoločnosti s istými miestami. "Braňo nemal po operácii ramena vydarenú sezónu. Jeho kvality si však vážime," dbal, ako vždy, na diplomatickú kultúru J. Šterbák. Spolu s kolegom Františkom Hossom sa napriek odrieknutiu účasti niektorých zámorských hviezd tiež zmietali v pozitívnych trápeniach, koho nechať doma. Lebo dravý Kuľha dokázal, že má lepší ťah na bránku ako niektorý nominovaný, obranca Majeský zaujal zdravou "zvolenskou" agresivitou, rýchlonohý Andrašovský sa tiež pred domácim publikom "pýtal" na MS, podobne Uram. Ale na súpiske IIHF je iba dvadsať miest pre hráčov plus tri pre brankárov. Zlá správa čaká ešte minimálne jedného nominovaného "Nóra". S jedným z dvojice Hossa-Šatan sa ráta naisto, možno ostane okienko aj pre Demitru, ktorý zatiaľ správne profesionálne nepripúšťa možnosť, že jeho St. Louis nepostúpi cez Phoenix, a netreba mu rozbabrať odhodlanie. Nie je tiež rozhodnuté, či v takom prípade pôjdu domov dvaja útočníci, alebo jeden obranca a jeden útočník.
J. Šterbák sa v nominačnej stratégii podľa očakávania rozhodol pre konzervatívnu cestu. V preklade to znamená, že nové, hoci dravé typy si musia počkať. I keď taký Košičan Vaic bude dlho ležať v žalúdku nielen lokálpatriotom. Prednosť dostali medzinárodné skúsenosti a vybudovaná súčinnosť. Tréner má na to plné právo, lebo aj hlavnú zodpovednosť nesie vždy on. J. Šterbák netají, že základom našej hry bude dokonale zvládnutá defenzívna fáza. Najmä v základnej A-skupine môže slovenský fanúšik ťažko očakávať útočné bláznenie, postup je prvoradý. A dnešný hokej je, pre romantikov žiaľ, čoraz neúprosnejšie o menšom počte osudných chýb, a nie o väčšom množstve šancí.
VOJTECH JURKOVIČ
