Vo svetle jednoty západných krajín slávnostne deklarovanej na víkendovom summite NATO vo Washingtone dospela EÚ prakticky až na hranicu svojich možností pri "trestaní" tretej krajiny. Ministri do sankcií zahrnuli zákaz ciest do svojich krajín všetkým vyšším juhoslovanským predstaviteľom a podnikateľom spojeným s belehradským režimom, pričom doteraz sa takýto zákaz týkal len osôb priamo zodpovedných za represie v Kosove. Návrh zahŕňa aj vylúčenie JZR zo všetkých športových súťaží a ďalších udalostí organizovaných na území členských štátov EÚ a tiež úplné zastavenie civilnej leteckej premávky medzi úniou a JZR. Ďalej sa majú zmraziť vklady a pohľadávky nielen vlád JZR a Srbska, ako to je doteraz, ale aj všetkých fyzických osôb a firiem spojených s prezidentom Slobodanom Miloševičom. Zatiaľ nie je jasné, ako by taký zoznam osôb a podnikov mal vyzerať a aké sumy majú v západoeurópskych bankách uložené. V zozname návrhov figuruje aj predĺženie vlaňajšieho zákazu investícií v JZR pre západoeurópske subjekty, rovnako ako rozšírenie zákazu poskytovať vývozné úvery vo verejnom aj súkromnom sektore. Napriek kosovskej priorite sa únia nevyhla ani domácim problémom. Je totiž potrebné naliehavo prerokovať dosah Amsterdamskej zmluvy o EÚ, ktorá vstúpi do platnoti 1. mája. Politikov pri vchode do konferenčného strediska EÚ hlasitými výkrikmi a zborovým spevom "vítalo" niekoľko stoviek zamestnancov Rady EÚ, ktorí už niekoľko týždňov vášnivo protestujú proti začleneniu šesťdesiatich úradníkov doterajšieho oddeleného "schengenského sekretariátu" do svojich radov bez zvyčajných kvalifikačných testov. Na programe bola aj otázka jednotného štatútu poslancov Európskeho parlamentu. Plénum síce schválilo, aby poslanci, ktorých zvolia vo voľbách 13. júna, mali už všetci rovnaký plat 5677,22 eura, to sa však nepáči vládam tých krajín, kde poslanci národných parlamentov dostávajú menej.