WASHINGTON, BUKUREŠŤ (ČTK, TASR) - Rumunskí vedúci predstavitelia včera dali najavo roztrpčenie nad výsledkami washingtonského summitu NATO, ktorý neumožnil stanoviť presný termín vstupu Rumunska do aliancie. Prezident Emil Constantinescu uvítal, že Rumunsko vybrali na "čelo zoznamu" krajín kandidujúcich na vstup do NATO, ale zdôraznil, že "nie je žiadny rozdiel medzi tromi krajinami, ktoré práve prijali do NATO (Poľsko, Maďarsko a Česká republika) a Rumunskom". Rumunský minister zahraničných vecí Andrei Pleša povedal, že jeho krajina nie je spokojná s tým, že neexistuje presný časový rozvrh ďalšieho rozširovania aliancie. Šéf opozície a bývalý prezident Ion Iliescu označil akčný plán NATO pre kandidátske krajiny za "poloúspech" pre Rumunsko. Bývalý minister zahraničných vecí Teodor Malešcanu, ktorý je v súčasnosti v opozícii, uviedol, že akčný plán prijatý vo Washingtone je "pozitívny krok", ale že Rumunsko v porovnaní s vrcholnou schôdzkou NATO v júli 1997 v Madride nezískalo nič nové.
Sklamanie vyjadril aj macedónsky prezident Kiro Gligorov. "Som sklamaný, že úsilie mojej krajiny o členstvo v aliancii nebolo nijako ocenené. Macedónsko bolo obídené a opäť zaradené na posledné miesto v skupine čakateľov," povedal Gligorov v noci na včera na tlačovej konferencii vo Washingtone. Gligorov ďalej kritizoval nedostatočnú pomoc NATO utečencom z Kosova. Žiadal vypracovanie Marschallovho plánu pre juhovýchodnú Európu, ktorý by tento región dostal z ekonomickej zaostalosti. Dostatočná rozvojová pomoc je najlepšou odpoveďou na šíriaci sa "supernacionalizmus", dodal. Podľa Gligorova hrubý domáci produkt bývalej juhoslovanskej republiky klesol po príchode prvých utečencov z Kosova o tretinu.
Aliancia nepozvala na summite vo Washingtone nijakú kandidátsku krajinu na rokovania o vstupe, ale ako záväzok potvrdila politiku otvorených dverí. Do užšieho kola rozširovania zaradila Rumunsko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Bulharsko, Slovensko, Albánsko a Macedónsko.
