Po prelistovaní starších čísiel izraelského politického magazínu šokuje, že politická aréna Izraela sa ani tak veľmi neodlišuje od slovenskej. Boj o moc, o kreslá, intrigy, prezliekanie tričiek, neochota pustiť ženy do politiky, osočovanie protivníkov aj nespočetné hlúpe výroky.
Máj nebude časom lásky, ale boxerských rukavíc. Ešte nikdy v histórii Izraela nebola taká invázia nových strán. Ženy zrejme majú mužov, hlavne exgenerálov, až po krk a idú do toho - samy! O hlasy občanov sa budú uchádzať desiatky nových strán vrátane exotickej straničky Kasino vedenej istým Ezrom Tissounom, ktorý sa vyhlásil za gamblera No 1. Kasína sú totiž v Izraeli ilegálne a hráči, ak nechcú "kŕmiť" palestínske kasíno v Jerichu, si musia odskočiť do Turecka alebo aj do Piešťan. Boaz Vechtel sa pripojil k volaniu niektorých krajín po legalizácii marihuany. Tvrdí, že pre Izrael by bolo oveľa lepšie, keby židia fajčili konope, ako užívali heroín. Na to, aby sa dostali do Knesetu (parlament), potrebujú iba 1,5 percenta hlasov, a tak by ani neprekvapilo, keby sa tam dostali. Avigdor Lieberman, bývalá pravá ruka premiéra Netanjahua, ktorého niektorí Rusi porovnávajú so Žirinovským, sa pokúša odlákať ruských voličov od strany Natana Ščaranského. Jeden profesor vytvára stranu, ktorá chce TV kanál pre rumunských imigrantov. Avraham Asulim, bývalá hlava špeciálnych razií daňového úradu, chce odlákať marockých židov od ortodoxnej strany Šaas. To asi nebude ľahké, lebo sympatizantom Šaasu vôbec neprekáža, že ich líder Arie Deri je obvinený z korupcie a podvodov. Nechýba aj niekoľko ženských strán reprezentujúcich rôzne záujmy s hlavným záujmom dostať sa do Knesetu. Doteraz ešte nikdy neuspela žiadna ženská strana. Nuž, výber ako v supermarkete. Moc odborárov platí všade, a tak boss Histadrutu (zväzu odborárov) Amir Peretz, ktorý si hovorí "posledný socialista v Izraeli" prichádza so stranou Jeden národ robotníkov. To je strana, ktorá by mohla uhryznúť kus koláča Strane práce aj pravicovému Likudu. Na volebnú kampaň 1999 budú mať politické strany k dispozícii 56 miliónov dolárov, čo je neuveriteľných 466 000 dolárov pre každého zo 120 poslancov budúceho Knesetu. Navyše im nič nebráni, aby pozbierali ďalšie milióny v Izraeli a zahraničí. Ak podelíme tých 56 miliónov troma miliónmi voličov, ktorí by sa mali zúčastniť na voľbách 17. mája, vychádza to na 18,70 dolára na každý hlas. "Je to jedna z najvyšších, ak nie de facto najvyššia suma (na volebnú kampaň) v celom svete," povedal Ašer Arian z Izraelského demokratického inštitútu. V Európe je suma na kampaň omnoho nižšia a v Japonsku asi 1 dolár na voliča. Suma, ktorú vláda strane vyplatí za každého člena, ktorý získa mandát, je asi 322 000 dolárov. Ale to nie je všetko. Politici si vymysleli komplexný systém, ako zvýšiť odmenu za každé kreslo v podobe bonusov. Vo voľbách 1994 sa dostalo do Knesetu desať strán. Ten istý počet úspešných strán by teraz stál daňových poplatníkov 3,2 milióna dolárov. Ak na voľbu premiéra bude potrebné aj druhé kolo, zaťaží to volebnú kampaň o ďalších 5,1 milióna dolárov, o ktoré sa podelia dve politické strany.
Samozrejme, aj v Izraeli sú školstvo a zdravotníctvo chronicky choré nedostatkom peňazí. Nám staršej generácii sa točí hlava z tej zázračnej vedy a technológie posledných rokov, ale prečo ešte nikto nevymyslel zlepšenie systému demokracie?
EDANA MARASH-BORSKÁ
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
