ale vyhli sa sporným témam pozemných vojsk a ropnej blokády, ktoré sa čoskoro môžu opäť vrátiť a prenasledovať ich. "Sme odhodlaní zvíťaziť," povedali vo vyhlásení reflektujúcom nesmierny politický kapitál, ktorý väčšina investovala do konfrontácie s Miloševičom. Jednota a odhodlanie NATO demonštrované vo Washingtone boli úprimné, ale vzťahujú sa na vojnu vedenú z výšky 4500 metrov. Len čo sa vynorí riziko vojenských akcií na zemi alebo na mori, spojenci sa zvyčajne rozdelia na jastrabov a holubice v závislosti od domácej politiky a názorov na medzinárodné právo.
"Odhliadnuc od následkov pre európsku bezpečnosť, priznanie porážky Miloševičom by zničilo záver Clintonovej prezidentúry, následkom čoho by sa (viceprezident) Al Gore nikdy nestal prezidentom, výrazne by to uškodilo (britskému premiérovi) Tonymu Blairovi a poznamenalo väčšinu vodcov spojeneckých krajín," povedal predstaviteľ NATO. Blair naznačil to isté v predvečer trojdňového washingtonského summitu, keď povedal v rozhovore pre americkú televíziu slovami pripomínajúcimi bývalú premiérku Margaret Thatcherovú: "Úspech je jedinou únikovou stratégiou, o akej som ochotný uvažovať."
Väčšina predstaviteľov členských štátov očakávala, že vojna, ktorá sa začala 24. marca, už v týchto dňoch bude minulosťou a ich vlastná propaganda ich presviedčala, že Miloševič sa podrobí, len čo si uvedomí, že Západ to s použitím sily myslí vážne. Keď tak neurobil, začali sa prejavovať znaky netrpezlivosti. Penzionovaní generáli a strategickí analytici kritizovali veľmi vlažnú vojnu vedenú naivnými politickými optimistami, prívržencami "tretej cesty". Nakoniec začali britskí ministri naliehať na NATO, aby pouvažovalo o vyslaní pozemných vojsk. Biely dom, odhodlaný vyhnúť sa katastrofe v štýle Vietnamu a uvedomujúci si ničivý dojem z tiel vojakov vracajúcich sa domov vo vreciach na americkú verejnú mienku, sa snažil zahrať túto tému do stratena.
V predvečer summitu oznámili americkí predstavitelia, že generálny tajomník NATO Javier Solana inštruoval veliteľov spojeneckej armády, aby si prezreli hrubé plány pre pozemné vojská, navrhnuté minulý rok, vo svetle zmenených podmienok. Koniec príbehu. Keď reportéri tlačili na vodcov aliancie v otázke potreby pozemnej kampane, dozvedeli sa, že NATO ju skúma. Nemecký kancelár Gerhard Schröder, ktorého rozhádaná koalícia sociálnych demokratov a postpacifistických Zelených pozoruhodne držala pokope počas leteckej vojny, bez váhania vyjadril úľavu, že možnosť pozemných vojsk je "zmetená zo stola". To nie je pravda, povedali Briti. NATO aktívne pracuje na možnostiach, ako nasadiť pozemné vojská - nie ako opozičnú inváziu, ale ako vyčisťovaciu operáciu, keď letecká kampaň dostatočne oslabí srbskú armádu, vyjadrili sa.
Predstavitelia NATO tvrdia, že svojou neústupčivosťou sa vyhli tomu, aby sa nesúrodá aliancia rozbila na otázke pozemných vojsk, ale téma sa určite ešte vynorí o pár týždňov, ak Miloševič nepovolí. Spojenci tiež váhali v otázke blokády dodávok ropy do Juhoslávie. Požiadali armádu, aby vypracovala pravidlá nasadenia operácie "navštíviť-a-prehľadať", ktorá by mala odradiť lode od vozenia ropy do čiernomorského prístavu Bar. Francúzsky prezident Jacques Chirac poukázal na fakt, že zastavenie plavidla na voľnom mori by bolo nepriateľským činom a ostatní vodcovia varovali pred rizikom incidentu s Ruskom - najväčším predvojnovým dodávateľom ropy pre Srbsko.
Pre Solanu a jeho bruselských zamestnancov je dnes hlavnou úlohou čo najdlhšie udržať nesúrodých spojencov pokope a viesť každodennú "informačnú vojnu". V oboch prípadoch ide o to udržať všetky krajiny v pocite, že sa ich vec týka a že si ich vážia, dokonca aj keď vojnu v skutočnosti vyhrá "vnútorný kruh" hŕstky hlavných spojencov - USA, Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko. Ľavicová koalícia v Ríme občas kolísala, no vláda premiéra Massima D‘Alemu bola neochvejná ako nepotopiteľná lietadlová loď. Taliansky minister zahraničia Lamberto Dini vylúdil vo Washingtone jediný nesúzvučný tón, keď kritizoval zničenie sídla srbskej televízie. Po diskusii so Solanom však vyhlásil, že hovoril od srdca a neodchyľoval sa od politiky NATO. Gréckemu premiérovi Costovi Simitisovi sa podaril najprekvapivejší vyrovnávací ťah. Hoci prieskumy verejnej mienky ukazujú, že 90 percent Grékov je proti leteckej vojne, dovolil spojencom používať grécke prístavy a vzdušný priestor. (REUTERS)
