BRATISLAVA (SME - ru) - Na slovenských školách agresivita nemá zďaleka také rozmery ako v USA, ale aj tu sa objavuje. Treba ju vidieť v troch rovinách - vo vzťahu žiakov medzi sebou, žiaka voči učiteľovi a učiteľa voči žiakovi. V triedach sa násilie prejavuje priamo v laviciach, ale aj mimo nich a mimo triedy, neraz bez toho, aby si to všimol pedagóg či väčšina žiakov. Často je agresor fyzicky zdatnejší, hoci to nemusí byť pravidlo. "Z praxe poznám prípad, keď siedmak nútil spolužiaka, aby mu nosil desiatu," hovorí psychologička Mgr. Andrea Čanigová z Centra výchovnej a psychologickej prevencie v Bratislave II, "učiteľka sa o tom dozvedela až po čase. V takej situácii nie je riešenie ľahké. Nejeden pedagóg radšej situáciu prehliada, lebo chtiac-nechtiac sa musí pridať na niečiu stranu. Taký prípad sa však dá riešiť formou diskusie s celou triedou a tým, že učiteľ hľadá prosociálnejšie orientovaných žiakov. Tu sa to vyriešilo tým, že deti začali samy hlásiť, keď videli spolužiaka pokračovať v násilnom správaní, až sa dotyčný začal hanbiť. Takže zapôsobil psychický tlak rovesníkov." Rovina agresie učiteľov voči žiakom sa prejavuje najmä vyhrážkami písomkou alebo vyhrážaním sa zhoršenou známkou zo správania. Fyzické tresty v školách zákon zakazuje, predsa sa však doteraz sem-tam vyskytujú. "V istej škole vyťal učiteľ žiakovi facku za to, že mu odmietol dať žiacku knižku na napísanie poznámky," uviedla Mgr. Čanigová a dodala, že ďalšou kapitolou je agresivita detí. Môže pritom ísť o ignorovanie pedagóga, nevhodné gestá či celkové správanie detí. Ako pripomenula, zažila situáciu, keď celá trieda doviedla takýmto správaním učiteľku nielen k plaču na hodine, ale až k odchodu zo školstva. "Veľa pritom závisí od osobnosti učiteľa," konštatuje Mgr. Čanigová, "takúto nepriaznivú situáciu môže pedagóg riešiť supervíziou zo strany kolegov, ktorí môžu aj zboku odpozorovať správanie detí voči nemu. Ideálne je však riešiť to s pomocou školského psychológa, ten vnesie nadhľad do situácie."