Slovenskí stavbári považujú súčasné ekonomické prostredie na Slovensku za likvidačné. Najmä predstavitelia malých a stredných stavebných podnikateľov poukazujú na enormné daňové zaťaženie a už neúnosnú platobnú neschopnosť na strane štátu. Na malých a stredných sa navyše odráža aj druhotná platobná neschopnosť veľkých stavebných spoločností, pre ktoré sú subdodávateľmi stavebných prác. Keď nedostanú zaplatené ony, peniaze neuvidia ani menší subdodávatelia.
Keďže počet zákaziek pre stavebné firmy neustále klesá, na trhu ostávajú iba najsilnejší, t. j. veľké stavebné spoločnosti, ktoré potom preberajú zákazky malým a stredným firmám a tie zákonite krachujú.
Aké východiská zo súčasnej zložitej situácie vidia samotní stavební podnikatelia, sme sa spýtali Igora Tótha, prezidenta ASSPS.
Akým spôsobom vy stavební podnikatelia tlačíte na tvorcov legislatívy, aby túto naliehavú situáciu riešili?
Je potrebné podstatne zjednodušiť a sprehľadniť legislatívu upravujúcu bytovú výstavbu. Pomohlo by vytvorenie ústredného zastrešujúceho orgánu, ktorý by problematiku dokázal riešiť v podstatne kratšom časovom horizonte. Bytová politika je v centre pozornosti asociácie a už v roku 1995 sme vypracovali materiál, ktorý analyzuje príčiny blokujúce rozvoj bytovej výstavby. Bol použitý pri tvorbe zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania. V poslednom období ASSPS komunikuje s Ministerstvom výstavby a verejných prác, ktoré je gestorom otázok bytovej politiky. Tvorbu strategickej línie podpory bytovej výstavby a vytvorenie vládneho orgánu, ktorý by dokázal tieto otázky implementovať do praxe, sme preberali aj s podpredsedom vlády pre ekonomiku Ivanom Miklošom.
Aký je postoj vlády k vytvoreniu ďalšieho štátneho orgánu, keďže štátny rozpočet už nezvláda navyšovanie výdavkovej časti?
V tomto prechodnom období, keď nie sú zdroje na priame podporovanie ani peniaze súvisiace s vytvorením inštitucionálnych podmienok na nepriame financovanie bytovej výstavby, je potrebné pripraviť aspoň legislatívny rámec určujúci pôdu pre budúce rovnovážne ekonomické prostredie. Ďalšou šancou vlády na obstaranie dodatočných prostriedkov je ich získavanie na kapitálovom trhu.
Odkiaľ beriete impulzy, že zahraničné bankové domy majú záujem rozhýbať slovenský hypotékový trh ?
Keďže investície do hypotékových záložných listov sú pri splnení štandarných podmienok jedny z najmenej rizikových, na svetových kapitálových trhoch vládne ochota investovať práve touto cestou a poskytovať tak voľné zdroje na výstavbu. Je to iba otázka vytvorenia stabilných a priaznivých trhových podmienok.
Ktoré podmienky je podľa Vás potrebné splniť, aby zahraničné bankové domy do SR skutočne prišli?
Určujúcou podmienkou je stabilné legislatívne prostredie. Musí byť zabezpečené dodržanie splátkovej disciplíny zo strany príjemcu úveru. To je zatiaľ na Slovensku dosť rizikové. Je tu nízka kúpyschopnosť obyvateľstva a nestabilná politika zamestnanosti. Občania si jednoducho nevezmú úver, pokiaľ žijú s pocitom, že každý deň môžu stratiť zamestnanie, a tak nedokážu úver splácať. Ľudia jednoducho nedokážu povedať, čo bude zajtra. Tu by mal garančnú úlohu prevziať štát, avšak v súčasnej situácii nedostatku príjmov do ŠR je to viac ako problematické.
Myslíte, že aj slovenské banky dokážu zabezpečiť hypotekárne úverovanie, alebo sa vaše úvahy opierajú vyslovene o vstup zahraničných bánk?
U nás hypotekárne úverovanie de facto funguje, problém je v tom, že banky musia na komerčnej báze (za trhové úroky) zabezpečovať prostriedky na krytie hypotekárnych záložných listov, to znamená, že hypotekárny úver dnes stojí 14 až 17 percent na úrokoch a do popredia vystupuje najmä komplikovaná a neprístupná forma ručenia. To všetko je nutné priblížiť ľuďom, ktorí jednoducho ďalšiu stavbu alebo inú nehnuteľnosť na založenie nemajú. V zahraničí je samozrejmosťou ručenie nehnuteľnosťou, na ktorú bol úver použitý, v spojení s ručením životnou poistkou.
V septembri doľahne podľa Vás na slovenské stavebníctvo hlboká kríza. Aký bude jej odraz na zamestnanosti a akým spôsobom je ju možné odvrátiť ?
Hlboký prejav krízy práve v septembri vychádza z toho, že sú skokom zastavené verejné investície, ktoré boli v posledných rokoch hybnou silou rozvoja stavebného podnikania na Slovensku. To sa náhle zastavilo. Často sa pertraktuje otázka výstavby diaľnic, tu sa však prípadné pozastavenie výstavby z titulu nedostatku finančných zdrojov prejaví zakonzervovaním, a pokiaľ dodávateľ stavebných prác počas tohto obdobia neskrachuje, prísunom peňazí sa výstavba rozbehne ďalej. Iná je situácia v občianskej výstavbe. Pokiaľ sa v nej zanedbá projektová a inžinierska príprava, vybavovanie stavebných a ostatných povolení, čo sú všetko časovo náročné procesy, ktorých nábeh potrvá jeden až dva roky, položí to aj doteraz zdravé stavebné firmy.
Už spomínaná platobná neschopnosť najmä zo strany štátu vytvára živnú pôdu pre zahraničných stavebných podnikateľov. Ide predovšetkým o veľké spoločnosti disponujúce dostatkom kapitálu použiteľného na dočasné úverovanie platobne neschopných subjektov. Je iba logické, že s tým predstavitelia slovenských stavebných spoločností nesúhlasia, ale je to jedna z foriem získavania zahraničného kapitálu, ktorý by sme inak nakupovali na svetových finančných trhoch za vysoké úroky. Druhou stranou mince je, že takto možno aj nechtiac likvidujeme slovenské stavebníctvo.
TOMÁŠ KUČA
