Predseda Slovenského futbalového zväzu František Laurinec tesne po februárovom zvolení v jednej televíznej besede vyjadril svoj, predpokladáme, súkromný názor, že o ligový titul bude bojovať Slovan s Interom. V ešte ani nie poriadne rozbehnutých jarných odvetách sa jeho vtedajší výrok zdal dosť veľkou fikciou. Zrejme zapracovala nostalgia či osobné sympatie, pretože Laurinec sa verejne vyznal z priazne k belasému klubu i k jeho susedovi z Pasienkov, ktorý mu podal pomocnú ruku, keď ho pred zväzovou revolúciou veľkoryso angažoval za medzinárodného manažéra. Šesť kôl pred koncom Superligy je zdvorilé pripomenúť odvážne vyhlásenia šéfa nášho futbalu. Minimálne preto, že s blížiacim sa finišom najvyššej súťaže nadobúdajú pragmatickú rovinu. Hádam to nebude jediný správny predpoklad, ktorý Laurincovi v jeho dôležitej funkcii vyjde tak precízne. Hoci na čele tabuľky ešte nežiari žiadna definitíva, po sobote predsa len čosi zablikalo. Slovan s Interom po zaváhaní Trnavy a Košíc podnikli bodový minitrhák, ktorý môže byť dostatočný na to, aby sa v predstihu zbavili konkurenčného boja s prvými dvoma mužstvami vlaňajška a sústredili sa iba na súboj medzi sebou. Jeden bude sledovať druhého, druhý bude čakať na chybný krok prvého. Ale spoločný menovateľ je obidvom najhorúcejším bratislavským kandidátom na titul v podstate jasný - na Tehelnom poli i na Pasienkoch sa musia spoliehať predovšetkým sami na seba. Všetko je momentálne v rukách Grigovho a Bubenkovho tímu. I to, kto nakoniec získa majstrovskú trofej a vstúpi do kvalifikácie lukratívnej Ligy majstrov. Nemecké médiá napríklad nepripúšťajú možnosť, že by vedúci Bayern Mníchov mohol v Bundeslige ešte predstihnúť s osembodovou stratou druhý Leverkusen. Slovenské bývajú zvyčajne v podobných úvahách opatrnejšie, čo zvykne súvisieť so znalosťou slabšej psychickej odolnosti slovenských futbalistov. Tých futbalistov, ktorí sa dostanú do centra pozornosti, ktorí sa preto logicky ocitnú aj pod tlakom okolia, lebo majú urobiť pár posledných krokov k výstupu na vrchol. Zatiaľ čo nemeckí hráči to vnímajú ako poctu, slovenskí skôr ako neprirodzenú príťaž, až bolestivý kŕč. A to je katastrofálny rozdiel.
MIROSLAV BUKOV
