Demonštrácia pri príležitosti 13. výročia černobyľskej katastrofy má stále viac politický ako spomienkový charakter. Ide ešte vôbec o Černobyľ?
"Štvrtina územia Bieloruska je znečistená rádioaktívnymi splodinami. Značná časť spadla preto, že vtedy boli umelo vyvolané zrážky z rádioaktívnych mrakov nad Bieloruskom. Zúčastnilo sa toho i bieloruské letectvo. Sami sme na svoje deti, ženy a rodičov zhodli radiáciu. Stretli sme sa, aby sme si spomenuli na všetky obete. Ale naša akcia má aj iný zmysel. Politika, ktorú presadzuje prezident Lukašenko, smeruje k obnoveniu situácie, ktorá vznikla v Černobyli. Dnes sa znova osievajú znečistené polia, ľuďom predávajú rádioaktívne potraviny. Do znečistených oblastí sú posielaní mladí učitelia, medici. Predtým tam umiestňovali starých ľudí. Ponúkli im väčší plat a oni tam išli dobrovoľne. A teraz, pretože režim nedokáže vytvoriť normálnu ekonomiku, obnovili tú neľudskú prax. To je otrokársky systém. Mladí ľudia dostanú vysokoškolský diplom až tri roky po skončení štúdia, pretože si najskôr musia odpracovať príslušný čas v znečistenej zóne."
Podľa oficiálnych zdrojov štát vynakladá veľké finančné prostriedky na zmiernenie dôsledkov havárie. Má verejnosť kontrolu nad ich rozdeľovaním?
"Nie je jasné, na čo sú peniaze vynakladané. Príspevky presídlencom sa znížili, likvidátori havárie tiež dostávajú menej. Náš systém je v podstate kriminálny. Pretože štátne fondy okrem prezidenta nikto nemôže kontrolovať."
Ako sa verejnosť pozerá na možnosť rozmiestnenia jadrových zbraní v Bielorusku?
Ak bude Moskva chcieť, Lukašenko splní každé želanie, aj keď to protirečí našej ústave a medzinárodným zmluvám. V roku 1993 nám USA, Rusko a Veľká Británia dali garancie, že naše územie bude nezávislé a bez jadrových zbraní. Takže Lukašenko sa dopúšťa hrubého porušenia zákonov, čo ho stavia do jedného radu s Miloševičom, a to nielen preto, že sú si psychologicky podobní, ale aj politicky."
Môže sa dnes o havárii celkom otvorene hovoriť?
"Sloboda slova je dnes v Bielorusku menšia ako za komunistov. Všetka štátna tlač, a to je 90 percent, rozhlas i televízia sú celkom kontrolované štátom. A šíria otvorené klamstvá."
PETRA PROCHÁZKOVÁ, JAROMÍR ŠTĚTINA, Minsk, agentúra Epicentrum
