Slobodan Miloševič zavádza nielen svojich ministrov, generálov a širokú verejnosť, ale najnovšie aj "ruských bratov". Koncom týždňa tak doplietol Viktora Černomyrdina, Jeľcinovho špeciálneho vyslanca pre Balkán a bývalého ruského premiéra, že až jeho poradca Valentin Sergejev musel veci vysvetľovať. Po štvrtkovom belehradskom stretnutí s Miloševičom nadobudol Jeľcinov muž dojem, že juhoslovanský prezident je naozaj ochotný ustúpiť. Slobo ako vždy sršal optimizmom a podľa Černomyrdina vraj v jednej chvíli jasne naznačil, že po návrate kosovských Albáncov do ich domovov budú môcť vkročiť na územie provincie medzinárodné pozorovateľské sily. A tak kremeľsko-balkánsky vyslanec v Belehrade pred novinármi povedal, že spomínané medzinárodné sily budú zahŕňať "určite vojenskú zložku". A ešte podčiarkol: "Bude tam vojsko!" Miloševičovi sa toto dostalo do uší, ale aby nestrápnil zástupcu najväčšieho slovanského národa, osobne záležitosť nekomentoval. Predsa by len išlo o nepatričný postup. A tak nechal Černomyrdinov optimizmus schladiť ľuďmi, ktorí mu na podobné situácie vždy a ochotne poslúžia. A ako vieme, podobných chvíľ si zažili s Miloševičom najmä západní diplomati, ktorí až pričasto upadali do siete jeho žoviálnosti. Nuž, a tak Belehrad vyslanca opravil: prezident nesúhlasil s ozbrojenými silami. Nemožno sa čudovať, že Viktor Černomyrdin sa cítil zahanbene a nebol už schopný osobne reagovať na "vysvetľujúce doplnky" Miloševičovej "diplomacie". Nastúpil jeho poradca, spomínaný Valerij Sergejev. Ten dostal za úlohu zachrániť tvár svojho šéfa, ale aj predviesť kúzelný kotrmelec, ako neuraziť gospodina Miloševiča. Na vylezenie z podobnej blamáže vždy poslúžia novinári. Tí sa dozvedeli, že "jeho boss bol zle pochopený". A nasledovnou vetou sa pokúsil napraviť vzniknuté neporozumenie: "Juhoslovania nesúhlasili s ozbrojenými pozorovacími silami, ale iba vraj s ľuďmi oblečenými vo vojenských uniformách ako súčasťami civilnej misie." Výsledok Černomyrdinovej misie je teda chudobnejší ako ten, ktorý dosiahol ešte koncom marca v Belehrade Jevgenij Primakov. A tak Jeľcinov špeciálny vyslanec pre Balkán odletel rovno do Moskvy a tam oslobodený od belehradskej atmosféry konečne vysúkal so seba pravdu: "Keby som mal v rukách tromf, tak by som ho už použil a bol by som odcestoval z Belehradu tam, kde by som s nim mohol hrať." Aké jednoduché. MICHAL HAVRAN