Asi o ôsmej hodiny večer 24. marca začali lietadlá NATO bombardovať vojenské ciele v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR). Cieľom NATO bolo čo najrýchlejšie zastaviť agresiu režimu proti albánskym civilistom v Kosove. Po štyroch týždňoch však zostáva belehradský režim nezlomený a prílev utečencov prerástol na humanitárnu katastrofu. Prvá bojová operácia v päťdesiatročnej histórii organizácie proti suverénnemu štátu sa nazýva Spojenecká sila.
Cieľom 550 lietadiel NATO sú okrem ozbrojených síl tiež letiskové dráhy, muničné sklady, továrne, vojenské objekty, mosty a komunikácie. Najčastejšie boli zasiahnuté terče v Belehrade, kosovskej metropole Priština, Novom Sade vo Vojvodine a priemyselnom meste Niš. Podľa NATO sú po zničení skladov pohonných hmôt a rafinérií, vrátane hlavnej v Pančeve, už vyčerpané možnosti ich produkcie.
Najväčšou priznanou stratou na strane NATO bolo zostrelenie "neviditeľného" amerického bombardéra F-117A. Aliancia tiež prišla o najmenej päť nepilotovaných prieskumných lietadiel. Srbi tvrdia, že len do 17. apríla zostrelili 16 lietadiel, päť vrtuľníkov, 46 striel s plochou dráhou letu a štyri bezpilotové výzvedné lietadlá. Podľa ministerstva informácii JZR prišlo za 27 dní o život 513 civilistov, z toho 13 detí, a ďalších vyše 4000 zranili. Juhoslovanské ministerstvo zahraničných vecí naproti tomu 15. apríla uviedlo, že nálety si medzi civilistami vyžiadali asi 1000 obetí a že ďalšie tisícky civilných osôb zranili. Bomby vraj dopadli tiež na 16 nemocníc a vyše 190 škôl. NATO sa štyrikrát priznalo k akciám, pri ktorých omylom zabilo civilistov. Najvážnejší bol prípad, pri ktorom podľa srbských zdrojov najmenej 75 Albáncov zahynulo o pri obci Djakovica, keď si americký pilot zamenil vojenský konvoj s civilným. Úrad Vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) uviedol, že za mesiac útokov NATO odišlo z Kosova 600 000 obyvateľov. Na pomoc utečencom začalo NATO 15. apríla humanitárne akcie Spojenecký prístav. USA oznámili, že angažovanosť v koflikte ich stála za mesiac okolo 600 miliónov dolárov. Banka Merrill Lynch vyčíslila denné náklady na 200 miliónov dolárov. Pred týždňom Brusel oznámil, že aliancia by mala juhoslovanského prezidenta Miloševiča poraziť do dvoch až troch mesiacov, a za pomoci stratégie vzdušných útokov. O tri dni neskôr generálny tajomník NATO Javier Solana uložil vedeniu NATO, aby zrevidovalo možnosť nasadenia pozemných jednotiek. (ČTK)
