WASHINGTON (PRE SME - ŠTEFAN HRÍB, r) - V znamení kosovskej krízy sa včera dopoludnia začal vo Washingtone trojdňový summit NATO, ktoré si v tomto roku pripomína 50. výročie vzniku. Pôvodne sa mal jedným z jeho kľúčových momentov stať fakt, že v radoch NATO zasadnú za rokovací stôl ako rovnocenní partneri už aj Česi, Poliaci a Maďari - rukolapný dôkaz konca studenej vojny a potvrdenie skutočnosti, že aliancia sa stáva bezpečnostným dáždnikom pre všetky krajiny starého kontinentu, ktoré sa vydali na cestu demokracie, stability a prosperity. Vzhľadom na súčasný vývoj na Balkáne bolo však už pred začatím vrcholnej schôdzky predstaviteľov 19 krajín aliancie jasné, že rokovania sa budú niesť v znamení kosovskej tragédie. Už prvý deň summitu pokračoval bezprostredne po oficiálnom otvorení "bojovou poradou" o Juhoslávii. Rokovania sa konali za zatvorenými dverami. Je pravdepodobné, že sa hovorilo aj o možnostiach vyslania pozemných jednotiek a ropnom embargu, ktoré schválila Európska únia. Podľa prezidenta Clintona chce summit vyslať Miloševičovi "jasný signál". NATO nepovažuje dohodu, ktorú dosiahol v Belehrade ruský sprostredkovateľ Černomyrdin, za dostatočný prejav srbskej dobrej vôle a bude v náletoch pokračovať ešte intenzívnejšie. Situácia v Juhoslávii pravdepodobne výrazne ovplyvní znenie novej strategickej koncepcie aliancie pre 21. storočie. V nedeľu budú v dejisku summitu prítomní aj 25 predstavitelia krajín Euroatlantickej partnerskej rady (EAPC). Slovenskú vládnu delegáciu bude viesť premiér Mikuláš Dzurinda. Do Washingtonu priletel včera večer z New Yorku, kde sa zúčastnil na dvojdňových ekonomických rokovaniach. Účasť na summite doteraz nepotvrdila ruská strana. Vzhľadom na slovenské ašpirácie na členstvo v aliancii veľvyslanec SR v USA M. Bútora pre SME konštatoval, že časť "záverečného dokumentu washingtonského summitu, týkajúca sa rozširovania, sa vlastne finalizuje doslova v poslednej chvíli. Nám ide o to, aby sa v nej prejavil ten dramatický rozdiel medzi Madridom `97 a Washingtonom `99. To znamená, aby sme boli medzi krajinami, ktoré sú potenciálne schopné stať sa členmi NATO. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou si trúfam povedať, že Slovensko sa v konečnej textácii washingtonského summitu v takejto zostave ocitne a to považujem za dramatický rozdiel v porovnaní s tým, čo bolo v Madride". (Viac na 7. strane)