NOVÁ STRATEGICKÁ KONCEPCIA - Strategická koncepcia je po zakladajúcej zmluve druhým najdôležitejším dokumentom NATO. Zmluva hovorí o dôvodoch existencie aliancie, strategická koncepcia sa zaoberá jej cieľmi a spôsobom, ako ich dosiahnuť. Doteraz mala aliancia dve koncepcie:
1949 - 1991: Obdobie studenej vojny a bipolárneho rozdelenia sveta predpokladalo monolitickú armádu, ktorá by bola schopná brániť územie členských krajín aliancie.
1991 - 1999: Obdobie transformácie sprevádzali odzbrojovacie iniciatívy, kľúčovými slovami sú bezpečnostný dialóg, spolupráca a kolektívna obrana. V tomto období sa zrodilo Partnerstvo za mier (PfP), program, v rámci ktorého dnes spolupracuje 25 krajín Európy a bývalej sovietskej Strednej Ázie a 19 členských krajín NATO. Rozdiel medzi PfP a plným členstvom je najmä v 5. článku tzv. washingtonskej zmluvy NATO, zaručujúcej kolektívnu obranu členským štátom.
Washington 1999: Popri obrannej funkcii NATO čoraz viac plní úlohu mierových síl v rôznych lokálnych svetových konfliktoch, čo si vyžaduje vytvorenie mobilných a flexibilných vojenských jednotiek. Aliancia bude musieť zároveň vyriešiť dilemu, či sa v budúcnosti bude podriaďovať rozhodnutiam Bezpečnostnej rady OSN. Rovnako bude potrebné nájsť nový modus vivendi medzi NATO a EÚ - teda americkými a európskymi záujmami, resp. miesto, ktoré bude v systéme bezpečnosti hrať Západoeurópska únia (ZEÚ). Túto časť diskusie poznačí pozícia Turecka, ktoré sa nedokáže zmieriť so svojou neúspešnou integračnou politikou v rámci EÚ.
ĎALŠIE ROZŠIROVANIE - Aliancia potvrdí svoj záujem na tzv. Open Door Policy, politike otvorených dverí. Neočakávajú sa však žiadne ďalšie pozvania. Do skupiny kandidátov na členstvo by sa popri Slovinsku, Rumunsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku malo dostať aj Slovensko a Bulharsko.
NATO zároveň predloží kandidátom tzv. Membership Action Plan - akčný plán pre členstvo, ktorý bude jednotlivým krajinám určovať prioritné úlohy. Ich splnenie však ešte nebude zaručovať automatické členstvo. (jk)
