Odkedy v decembri zaplnili svetové denníky dramatické zábery z bombardovania cieľov v Iraku, novinári už dávno stratili záujem o konflikt, v ktorom sa Spojené štáty angažujú prakticky od vojny v Perzskom zálive. Saddáma vystriedal Miloševič na prvých stránkach novín - pravda, tragédia v Kosove je "väčší príbeh", ba dokonca možno povedať, že keď ide o Irak, tu "príbeh" celkom absentuje. Avšak to, že sa jedna vojna začala, vôbec neznamená, že tá druhá sa skončila. Spojené štáty nie sú okolnosťami tlačené v danej situácii hľadať spôsob, ako ju rýchlo ukončiť, rezolúcia o BR OSN č. 678 o ochrane irackých bezletových zón im stále poskytuje zámienku na pokračovanie náletov proti irackej protileteckej obrane. Hoci na tri týždne od začiatku operácie Spojenecká sila v Kosove 24. marca Iračania vypli svoje radary a k prvým incidentom došlo až 22. deň, nedá sa ani v obraznom zmysle hovoriť o tom, že by "USA premiestnili svoje sily na Balkán". Vojna s malou intenzitou pod zámienkou ochrany bezletových zón už spôsobila Iraku viac škod než štyri dni intenzívneho bombardovania v decembri. V BR OSN sa medzitým (minulý piatok) začala diskusia o ďalšej stratégii voči Iaku na základe správ troch tímov, ktoré predložili svoje odporúčania minulý mesiac. Tie boli pre Washington príliš mierne (povoľovali napríklad zahraničné investície v ropnom priemysle) a pre Bagdad, naopak, nespĺňali základný atribút - zrušenie embarga, i keď rad výnimiek značne rozšírili. Ruský návrh, ktorý podporili aj Čína a Francúzsko, odporúča vyriešiť problém irackých zbraní zavedením stáleho monitorovacieho systému, ktorý by mal Irak prijať výmenou za zrušenie embarga. USA a Británia trvajú na doterajšej stratégii - Bagdad musí dokázať, že nemá žiadne zbrane hromadného ničenia a zrušenie embarga musí byť podmienené pozitívnou správou monitorovacieho tímu. Rozdiely v názoroch medzi piatimi stálymi členmi BR OSN môžu predĺžiť diskusie o novej rezolúcii na niekoľko týždňov. USA sa usilujú "podrobiť" Saddáma Husajna medzinárodným rezolúciálm už niekoľko rokov a iracký diktátor ešte stále odporuje a stále stojí na nohách. Nepomohli ani bomby a embargo - a na oboch USA tvrdohlavo trvajú. Mimochodom, v rámci programu ropa za potraviny môže dnes Bagdad vyvážať prakticky toľko ropy koľko chce, vzhľadom na nízke ceny v minulých mesiacoch sa mu nepodarilo naplniť povolené kvóty. Bagdad zas svojím spôsobom tvrdohlavo žiada úlné zrušenie embarga a navonok tvrdo odmieta návrhy na jeho uvoľnenie, aj keď sa hovorí, že neoficiálne vraj veľmi úzko spolupracuje s Francúzmi a Rusmi na takej podobe stratégie medzinárodného spoločenstva, ktorá by minimalizovala iracké straty.

Keď uvažujeme o americkej stratégii, jasný je len cieľ - Saddám musí "kapitulovať" a kapitulovať musí aj Miloševič. V prípade irackého diktátora to však nešlo za deväť rokov.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ