BRATISLAVA (SME - rf) - Vláda SR dala včera všeobecný súhlas na presun bojovej techniky a príslušníkov vojsk NATO cez územie Slovenska v súvislosti s vojenskou operáciou Spojenecká sila v Juhoslávii. Všeobecný súhlas znamená využitie všetkých dopravných ciest na prepravu špeciálnej techniky, čiže cestnej siete, železničnej, vodnej (aj prístavy) a leteckej (aj letiská). Dovčera požiadalo NATO iba o presun po železnici. Prvý vlak mal prejsť cez Slovensko včera v noci. Hovorca NATO Jamie Shea pre TASR povedal, že sú za to Slovensku vďační. "Je to veľké gesto Slovenska a nezabudneme na to, o tom vás môžem uistiť," odpovedal Shea na otázku, či sa tento slovenský krok odrazí v realizácii želania SR stať sa členom NATO. "Slovensko uskutočňuje zásadný pokrok vo svojom úsilí o členstvo v NATO. Pokračovaním pozoruhodnej spolupráce s alianciou a vojenskými reformami dosiahnete, že Slovensko bude pevne na ceste k členstvu v NATO v čase, keď sa bude rozhodovať o ďalšom rozširovaní," povedal americký prezident Bill Clinton novému veľvyslancovi SR v USA Martinovi Bútorovi. Je pravdepodobné, že tento krok vlády vyvolá hystériu v opozičných politických stranách. Vedenie Slovenskej národnej strany dúfa, že sa im podarí zozbierať tridsať podpisov poslancov na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu, na ktorej chcú vyjadriť nedôveru vláde. Už včera pred Úradom vlády SR protestovalo asi 50 ľudí, ktorí vykrikovali, že Srbi sú naši bratia. Postoj členov vlády však nebol jednoznačný. Predseda SDĽ Jozef Migaš neodporúčal členom vlády z jeho strany hlasovať za tento návrh. Podľa informácií SME hlasovala za celá vláda, zdržali sa iba štyria ľavičiari - Peter Magvaši, Ľubomír Fogaš, Pavel Koncoš a Milan Ftáčnik.
Ďalší dvaja z SDĽ - Pavol Kanis a Brigita Schmögnerová návrh podporili. Nie je vylúčené, že nejednoznačný postoj súvisí s panikou vyvolanou medzi politikmi po zverejnení výsledkov verejnej mienky. Až dve tretiny ľudí (65,2 percenta) totiž považujú letecké útoky NATO proti vojenským cieľom v Juhoslávii za nesprávne a takisto nesúhlasia s predchádzajúcim rozhodnutím vlády otvoriť vzdušný priestor SR pre vojenské lietadlá NATO. Otáča sa aj mienka ľudí na začlenenie SR do NATO, keď až päťdesiat percent ľudí s tým nesúhlasí. Šéf SDĽ J. Migaš nesúhlasom s prepravou techniky cez SR pravdepodobne cíti šancu na zvýšenie preferencií strany. Minister zahraničných vecí Eduard Kukan tvrdí, že "vláda niekedy prijíma rozhodnutia, ktoré v tom okamihu nie sú populárne, ale zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sa ukáže, že takéto rozhodnutia sú pre obyvateľov krajiny výhodnejšie a prijateľnejšie". Faktom je, že záujem o členstvo v NATO deklarovali doteraz všetky vlády, ktoré boli na Slovensku po roku 1993. "Ešte nedávno bola SR považovaná za spochybňovaného kandidáta na budúce členstvo v NATO a aj práve preto treba, aby dnešná vláda prijímala rozhodnutia jasné, ktoré svedčia o tom, že sa chceme stať členom aliancie," myslí si E. Kukan. Problém s verejnou mienkou však majú aj českí politici. Podľa ČTK medzi ľuďmi pribúdajú odporcovia vojenského zásahu NATO, ktorých počet sa za posledné dva týždne zvýšil zo 40 na 48 percent. Zaujímavosťou je, že medzi obyvateľmi ďalšieho nového člena NATO - Poľska, prevláda opačný trend. Podpora poľskej verejnosti Severoatlantickej aliancii je vyššia ako na začiatku náletov na Juhosláviu. Akciu schvaľuje 54 percent Poliakov, čo je o šesť percent viac ako pred mesiacom.
