BRATISLAVA (SME - dd) - Slovenské elektrárne, a. s. Bratislava, sa nachádzajú v krízovej finančnej situácii. Ich audítor tvrdí, že bez reštrukturalizácie dlhu alebo zníženia investícií sa tento rok firma môže dostať do tzv. cross-defaultu. Firma by tak efektívne zbankrotovala a vplyv v nej by namiesto štátu získali veritelia - hlavne zahraničné banky. Ak to vláda nechce dopustiť, musí sa rozhodnúť pre rýchle riešenie. Elektrárne uvažujú o dvoch možnostiach - buď sa zvýši cena elektrickej energie, alebo sa budú dlhy elektrární platiť zo štátneho rozpočtu. Podľa ministra hospodárstva Ľ. Černáka sa to však dá vyriešiť aj iným spôsobom. Elektrárne by napríklad podľa neho mohli usporiť tak, že nedostavajú tretí a štvrtý blok Mochoviec, tieto investície sa presunú do inej firmy a na náhradu takto vzniknutej 14-miliardovej škody "vláda nájde spolu s Európskou komisiou formu kompenzácie". Ako vyplýva z finančnej analýzy, ktorú sa podarilo získať denníku SME, Slovenské elektrárne pocítia tento rok deficit zdrojov vo výške 13,178 mld Sk. Ich finančné potreby sú 24,422 mld Sk, ale disponibilné zdroje len 13,178 mld Sk. Náklady tvoria hlavne plánované investície, ku ktorým treba pripočítať neuhradené platby za investície z minulého roka. Spolu je to 13,951 mld Sk. Platby vyplývajúce z úverov, ktoré majú elektrárne, dosiahnu tento rok 8,999 mld Sk. Ďalších 2,472 mld Sk bude treba na obstaranie zásob.

V oblasti tvorby zdrojov sa už elektrárne nemôžu spoliehať na tvorbu zisku. Ak sa totiž nezvýši cena elektrickej energie, očakávajú tento rok rekordnú stratu 4,6 mld Sk. Medzi očakávané zdroje elektrárne zaraďujú odpisy a prevádzkové zdroje na zásoby (spolu 4,749 mld Sk). Okrem toho rátajú elektrárne aj so zdrojmi z úverov v objeme 5,778 mld Sk. Rátajú aj so 717 mil. Sk zo štátneho fondu na likvidáciu jadrového odpadu.

To však nie je to najhoršie. Takto vzniknutý deficit zdrojov vo výške 13,178 mld Sk je totiž optimistický variant. Elektrárne jasne identifikovali ďalšie riziká, ktoré by spôsobili dodatočné náklady 7,275 mld Sk. Ide hlavne o záruku za úver pre Paroplynový cyklus Bratislava v objeme 170 mil. DEM. Vylúčené nie je ani zvýšenie úrokov z úveru od IRB (550 mil. Sk), či odvod časti tržieb gabčíkovskej elektrárne na účet Vodohospodárskej výstavby, ktorá ju postavila (1,4 mld Sk). Ďalším problémom by mohla byť neochota VÚB revolvovať úver splatný v júni tohto roka, v dôsledku čoho by elektrárne museli platiť ďalších 1,5 mld Sk. Ak by sa všetky tieto riziká naplnili, hovorilo by sa o deficite 20,453 mld Sk. Takúto sumu by už elektrárňam nebol schopný poskytnúť ani štát.

Okrem rizík však majú elektrárne aj možnosť získať niektoré dodatočné zdroje. Ide napríklad o predaj akcií Globtelu, z ktorých očakávajú 3,5 mld Sk. Otázne však je, či sa tieto peniaze podarí získať dostatočne skoro. Ďalších 3,5 mld Sk by chceli elektrárne získať od štátu v súvislosti, deblokáciou ruského dlhu. Okrem toho dúfajú, že by mohli uzavrieť zmluvy na budúci export elektriny, za ktorú by už teraz zinaksovali zálohové platby. Takto by chceli získať spolu 3,9 mld Sk. Podľa údajov elektrární však platí, že ak by sa vývoj uberal aj tým úplne najoptimálnejším smerom - nenaplní sa ani jedno riziko a zároveň sa podarí získať všetky možné dodatočné zdroje - budú pociťovať deficit zdrojov v objeme 2,278 mld Sk. Vláda by sa týmto problémom malazaoberať pravdepodobne už na budúci týždeň.