Vo všetkých krajinách Európskej únie, ale snáď najvýraznejšie vo Francúzsku dochádza k výraznému preskupovaniu vnútorných politických síl, k veľkej prestavbe, ktorá súvisí s tým, ako sa zajtrajšia Európa vyrovná s riešením balkánskej situácie, pretože nielen stredná Európa, ale aj Balkán je neoddeliteľnou súčasťou spoločnej európskej budúcnosti. Ide o snahy o otvorenie sa Európskej únie, do ktorých budúci, v júni volený, Európsky parlament, chce hovoriť oveľa viac ako ten dnešný. Príchod prvých 348 Francúzskom oficiálne prijatých albánskych utečencov z Kosova verejnej mienke oznamuje, že konflikt demokracie s etnickým násilím na Balkáne bude trvať dlhšie a predovšetkým bude ťažší, ako si Európa vôbec mohla predstaviť. Francúzsko prežíva svoje zatiaľ najväčšie domáce politické zemetrasenie, ktoré môže výrazne ovplyvniť i jeho prístup k osudu Európskej únie, ale predovšetkým k riešeniu samotnej balkánskej krízy.

Pre súčasnú francúzsku vládnu koalíciu je situácia jasná. Socialisti, ľavicoví radikáli aj ľavicoví nacionalisti, či už z politickej nutnosti, alebo z dôvodov svojho združenia na jednej kandidátke pre voľby do Európskeho parlamentu, jednoznačne stoja za koaličným premiérom, socialistom Lionelom Jospinom, ktorý sa zhoduje s pravicovým prezidentom krajiny, gaullistom Jacquom Chiracom v rozhodnom vojenskom postupe voči Miloševičovmu režimu. Ale v pravicovom tábore sú už oveľa silnejšie hlasy, ktoré sa ozývajú proti. Po prekvapujúcej demisii predsedu neogaullistického Združenia pre republiku Philippa Séguina, najsilnejšej osobnosti francúzskej gaullistickej scény, údajne na protest proti akcii NATO v Juhoslávii, dochádza k obratu. Červ nejednoty by mal zmiznúť z francúzskeho pravicového opozičného tábora, pretože po jeho odchode sa dnešný pravicový stred chce zmieriť s gaullistami a predstaviť jednotnú politickú kandidátku. Pokiaľ sa obidva tábory zjednotia, potom aj nový prístup k situácii na Balkáne môže byť úplne jednotný. Ale, ako hovoria mnohé hlasy, možno je už neskoro, pretože pohľad na burzy ukazuje, že príchod utečencov do západných krajín súčasne zmenil aj pohľad hospodárskeho sveta. Tunajšie akcie idú ostro dole a všetko, čo včera vyzeralo ako zmysluplné politické zápolenie, dnes zoči-voči ekonomickej situácii naznačuje, že Európa si musí nájsť svojho nového Churchilla. ADOLF BAŠTA, Paríž

(Autor je spolupracovníkom SME)