VIEDEŇ (ČTK) - Česká republika, Maďarsko a Poľsko, noví členovia NATO, operáciu proti Juhoslávii jednoznačne politicky podporujú, obávajú sa však, že vojna v Kosove by skôr alebo neskôr mohla mať neblahé následky. Avšak na podpore verejnej mienky, až doteraz akoby jednohlasnej, sa začínajú objavovať trhliny.
To je prípad Maďarska, jedinej krajiny NATO, ktorá má 170 kilometrov dlhé spoločné hranice s Juhosláviou, kde je znepokojenie najväčšie. Takmer 300 000 etnických Maďarov totiž žije na severe Juhoslávie vo Vojvodine, kde v minulom týždni smerovali útoky NATO. Zasiahnutá bola Subotica, mesto vzdialené len 10 kilometrov od maďarských hraníc, a tiež správna budova v provinčnej metropole Novi Sad. "Nálety NATO zničili mierové spolunažívanie národnostných komunít trvajúce stáročia", napísal starosta Subotice a šéf miestnych Maďarov Jozsef Kasza v liste adresovanom generálnemu tajomníkovi NATO Javierovi Solanovi. Kasza už predtým označoval za vážnu chybu rozhodnutie maďarskej vlády poskytnúť NATO vzdušný priestor a vojenské základne. "Preto srbská verejnosť považuje Maďarsko za nepriateľa, a to ohrozuje našu komunitu," zdôraznil Kasza. V Českej republike sociálnodemokratická vláda premiéra Zemana oficiálne podporuje postoj NATO, ale niektorí regionálni predstavitelia strany nedávno podpísali petíciu proti leteckým útokom NATO a zaslali ju juhoslovanskému veľvyslancovi 16. apríla, počet Čechov nesúhlasiacich s útokmi stúpol za dva týždne zo 40 na 48 percent. Okrem toho bývalý premiér Václav Klaus, dnes šéf Poslaneckej snemovne, neskrýva svoje prosrbské postoje a tvrdí, že bolo jasné, že návrhy zmluvy z Rambouillet neboli pre Belehrad prijateľné. Potom, čo vláda rozhodla, že Česká republika môže prijať 2500 až 5000 utečencov z Kosova, radnica v Svetlej nad Sázavou vyzvala 6000 obyvateľov tohto malého mesta, aby protestovali proti plánovanej výstavbe utečeneckého tábora v tejto lokalite. V Poľsku je aj naďalej príslušnosť k NATO predmetom veľmi širokého politického konsenzu. Podľa najnovších prieskumov sa 54 percent Poliakov obáva, aby operácia NATO nevyústila do rozšíreného konfliktu alebo dokonca do tretej svetovej vojny. Až 52 percent Poliakov je proti tomu, aby sa poľskí vojaci prípadne zúčastnili na pozemnej operácii NATO v Kosove.
