Rodina ortodoxného kresťana albánskeho pôvodu v krajine nikoho

Ratko Djurovič a jeho rodina uviazli v krajine nikoho. Z jednej ich vyhnali pre ich etnický pôvod, v druhej im nedôverujú pre ich náboženské vyznanie. Ako ortodoxný kresťan s juhoslovanskou matkou pretrpel Djurovič v rodnom Albánsku niekoľko rokov prenasl

edovania. Napokon ušiel do susedného Kosova. Boje ho však spolu s manželkou a dvoma deťmi zahnali rovnako ako desiatky tisíc ďalších utečencov do Čiernej Hory, kde ich čaká nejasná budúcnosť. "Nepatríme nikam a nemáme kam ísť," hovorí 43-ročný Djurovič, ktorý predáva papierové kvety, aby zaplatil nájomné malého studeného bytu. "Narodili sme sa, aby sme trpeli," dodáva jeho žena Bosiljka.

Djurovičove problémy sa začali už jeho narodením v severnom Albánsku v roku 1955. Jeho otec bol Albánec, matka Čiernohorka - v čase, keď sa komunistický režim v Tirane díval na všetkých cudzincov podozrievavo. "Rozhodli, že je špiónka a donútili môjho otca, aby sa s ňou rozviedol," hovorí Djurovič. V roku 1957 matku spolu so šiestimi deťmi poslali do pracovného tábora. "Držali nás tam šesť rokov, izolovaných od ďalších ľudí. Bolo to veľmi ťažké," povedal agentúre Reuters. Keď bol konečne na slobode, krátko chodil do školy a už od trinástich rokov začal pracovať. V roku 1983 sa oženil s Bosiljkou a o osem rokov, keď Albánsko konečne uvoľnilo ostrahu hraníc, ušli s malým synom a dcérou do Čiernej Hory. "Zdalo sa mi, že sa vraciam domov," spomína. Nebolo to však nadlho. Zo strachu pred záplavou Albáncov ich úrady začali presúvať. V roku 1992 hľadali Srbi ortodoxných kresťanov, ktorí by sa usídlili v Kosove ako protiváha k prevahe moslimských etnických Albáncov. Preto dostal Djurovič dom v Dečani. "Bolo to najkrajšie obdobie môjho života. Katolíci, moslimovia a ortodoxní žili bok po boku bez problémov," hovorí. V roku 1998 sa však situácia zmenila. Prišla separatistická Kosovská oslobodzovacia armáda a Djuroviča podobne ako kedysi jeho matku obvinili, že je špión. Neverili mu ani srbskí susedia, pretože bol Albánec. Vlani v júni sa rodina pripojila k prvému exodu utečencov a odišla do juhočiernohorskej dediny. Bosiljka má problémy so štítnou žľazou, miestna nemocnica ju však odmieta liečiť, pretože nie je Juhoslovanka. Rodina, ktorá dlho trpela v Albánsku, váha s návratom. "Nemáme peniaze. Čo tam budeme robiť?" pýta sa Bosiljka. "Všetko, čo chceme, je žiť v krajine, kde môžeme ísť do kostola a nenapadnú nás za to, kto sme," pripája sa Djurovič.