KUKEŠ, Albánsko (REUTERS) - Fatone Xhahajovú a jej rodinu vyhnali z domu. Na albánsku hranicu prišli premrznutí, hladní a bez predstavy, kam ďalej. Stále v šoku začali rozkladať tábor spolu s desiatkami tisíc ďalších albánskych utečencov v blatistom poli neďaleko Kukeša, strediska oblasti ťažby medi v severovýchodnom Albánsku. Ako sa stmievalo, prišiel úplne neznámy človek a ponúkol im, že ich vezme do svojho skromného trojizbového domu - všetkých trinástich. Boli jednou z piatich rodín, ktorá tú noc našla útočisko. Fatone, 27-ročná matka štyroch detí, tomu ani po týždni nemôže uveriť. "Mal tak málo, ale chcel sa deliť so všetkým ľuďmi, ktorých nikdy predtým nevidel." To bola typická reakcia obyvateľov Albánska, chudobnej krajiny, ktorá je dnes zaplavená prúdom utečencov. Počet obyvateľstva niečo vyše dvojmiliónovej krajiny sa v priebehu týždňov zvýšil o jednu desatinu - akoby do USA zrazu prišlo 25 miliónov Mexičanov.
Albánske rodiny, ktoré samy sotva majú peniaze na obživu, prichýlili vo svojich domoch a bytoch asi polovicu z 300-tisíc utečencov. Aj ostrieľaní západní humanitárni pracovníci boli nadšení spôsobom, akým sa Albánci zapojili do pomoci. Putom medzi oboma národmi je spoločný jazyk, kultúra a islamská viera. Najsilnejšia je však spoločná historická nenávisť voči Srbom, ich dávnemu balkánskemu nepriateľovi. Albánska televízia nevynechá žiadnu príležitosť odsúdiť srbskú agresiu, miesto reklám vysiela vlastenecký videoklip s bývalou kosovskou kráľovnou krásy. Do utečeneckých táborov prichádzajú dobrovoľníci a lekári tu pracujú zadarmo. Mechanici pomáhajú utečencom s opravami áut a traktorov a niektoré benzínové pumpy ich dokonca nechali natankovať zadarmo. Školáci darovali deťom utečencov hračky a obchody i reštaurácie prispeli zásielkami potravín. Napriek tomu sa však ozývajú varovné hlasy, že Albánci sa môžu čoskoro unaviť, ak sa kríza utečencov povlečie a zasiahne ekonomiku a sociálne pomery krajiny. Kosovčania, ktorí roky ťažili z juhoslovanského unikátneho povojnového "štátneho kapitalizmu", sa tradične pozerali na svojich bratov v Albánsku zvrchu. Pred zavedením medzinárodných sankcií v roku 1990 mala Juhoslávia podstatne vyššiu životnú úroveň ako Albánsko. Niektorí Albánci preto dodnes vnímajú Kosovčanov ako arogantných a chamtivých. "Bude isté napätie, ale stojíme pred výzvou pracovať ako jeden národ, aby sme sa dostali z krízy," hovorí albánsky humanitárny pracovník.
