KUKEŠ, Albánsko (REUTERS) - "Emigrovať znamená odísť z vlasti do cudzej krajiny." To bola téma prvej vyučovacej hodiny albánskych detí z Kosova v ich novej škole zo stanového plátna, ktorú otvorili 14. apríla. "To isté prežívame teraz," povedal jeden z chlapcov 43-ročnému učiteľovi Saledinovi Kryeziuovi v bielej triede so stenami z celtoviny. Na odpoveď sa hlásilo aj niekoľko ďalších detí poznačených vojnou. V Škole mieru, ktorú založili katolícki misionári z talianskeho rádu sv. Egídia neďaleko tábora plného traktorov, na ktorých prišli utečenci z Kosova na predmestie albánskeho Kukeša, sa vyučuje v triedach po päťdesiat žiakov. V meste je asi 80-tisíc detských utečencov. Asi 670 školákov vyhnaných z Kosova srbskými vojakmi chodí na vyučovanie, ktoré zaisťuje 11 kosovskoalbánskych učiteľov v škole postavenej z ôsmich stanov. Školu väčšina z nich nikdy nevidela. Kosovskí Albánci začali bojkotovať srbské inštitúcie potom, ako ich provinciu prezident Slobodan Miloševič zbavil v roku 1989 autonómnych práv. Učitelia a žiaci, všetci utečenci, dosiaľ zväčša navyknutí na vyučovanie doma, boli vzrušení už samotnou myšlienkou školy, aj keby to znamenalo sedieť na zemi pre nedostatok stoličiek. "Teraz mám nových priateľov, je lepšie chodiť do školy, ako sa hrať na ulici," hovorí 11-ročná Valmira Zejnullahuová. Pevne zviera zošit a oznamuje, že sedela vo štvrtej lavici. Popoludní prichádzajú starší žiaci. "Keď som sa pred troma dňami dozvedel o tejto škole, hneď som prišiel. V Kosove som učil a mnoho z týchto detí je z mojej obce a boli mojimi žiakmi," hovorí Kryeziu. On a desať jeho kolegov vyučuje matematiku, dejepis a literatúru. Prvá báseň, ktorú čítali na hodine literatúry, bola o učiteľovi, ktorého donútili ujsť do Turecka.
Elena Sibaniová, talianska riaditeľka školy, hovorí, že niektorí rodičia sa pýtajú, či ich deti dostanú na konci výučby vysvedčenie. "Nevieme, ako dlho tu budú. Všetko, čo dnes vieme, je, že deti potrebujú školu a páči sa im," hovorí.
Pred dvoma rokmi komunita sv. Egídia sprostredkovala dohodu medzi Miloševičom a vodcom kosovských Albáncov Ibrahimom Rugovom, ktorá predpokladala návrat kosovskoalbánskych detí do štátnych škôl. Táto dohoda sa nikdy nenaplnila v praxi.
