režimu už jednoznačne absolútneho vinníka tragédie v Kosove. Madeleine Albrightová v nedeľu pre americkú televíziu ABC oznámila, že rokovanie s Miloševičom už nie je možné. To naznačuje, že spojenci už neveria v "dobrovoľný" odchod juhoslovanských jednotiek z Kosova. Predstava nekonečných vzdušných náletov na Juhosláviu začína byť neudržateľná.
Ani Madeleine Albrightová, ani Javier Solana dosiaľ nie sú ochotní potvrdiť, že NATO prakticky uvažuje o pozemnej operácii, hoci o tomto variante sa otvorene diskutuje na všetkých možných fórach už od prvých ultimát NATO Belehradu z minulého roka. Clintonova administratíva dokonca ani oficiálne nepohrozila vyslaním pozemnej armády, čo jej mnohí kritici v USA majú za zlé. Jedno je čoraz jasnejšie - zmysel vzdušných úderov, tak ako bol prezentovaný v prvých dňoch akcie, je dnes nejasnejší než v dňoch jej začiatku. Čas pracuje proti aliancii. Nehovoriac o kosovských Albáncoch. Kosovo je zbavené väčšiny svojich obyvateľov, a tí, čo zostali, sú vystavení napospas srbským zbraniam, dokonca aj "inteligentným" zbraniam NATO, ovládaným normálne omylnou ľudskou rukou. Okolité krajiny sa plnia utečencami, čo destabilizuje celý región a napína trpezlivosť miestnych vlád. Dokonca Kosovská oslobodzovacia armáda, ktorá stojí plne na strane všetkých, aj menej vydarených krokov NATO, ústami člena svojho štábu Sokola Bashotu poznamenala, že aliancia by mala radšej bombardovať srbské ťažké delostrelectvo ukryté v hornatom Kosove, než efektne vyhadzovať do vzduchu mosty a ropné rafinérie vo Vojvodine. UCK vedie v mene kosovských Albáncov pozemnú vojnu už viac ako rok. Pripojí sa i NATO?
Pozemná operácia je v ideálnej situácii plusom. NATO sa však musí jasne rozhodnúť, o čo mu v Kosove, Juhoslávii, a napokon v celej oblasti Balkánu ide. Už i tak obetovalo príliš mnoho na to, aby mohlo akceptovať polovičné víťazstvo. Musí si súčasne uvedomiť, že rambouilletská vízia Kosova je mŕtva a nijaký nový a spravodlivý plán, okrem vojensky kontrolovanej zeme nikoho, avšak s možnosťou návratu utečencov, neexistuje. To však nebude ľahké, ani lacné.
Na druhej strane stoja riziká: 80- až 200-tisíc vojakov aliancie bude musieť zaistiť celé územie Juhoslávie (tu je nakoniec aj odpoveď Bashotovi z UCK, prečo aliancia bombarduje aj Vojvodinu) a pritom rátať s tým, že má proti sebe kompletnú populáciu krajiny. Ako sa tam dostanú, keď Srbi už niekoľko mesiacov kladú míny a budujú obranu v hornatom teréne na hraniciach s Albánskom i Macedónskom? Z "natovského" Maďarska, keď je maďarská menšina vo Vojvodine prakticky rukojemníkom Belehradu? Straty na životoch budú. Aliancia prevzala za osud Kosova zodpovednosť. V USA ako prvom členskom štáte podľa posledného prieskumu magazínu Newsweek viac ako 50 percent obyvateľov podporuje pozemnú operáciu NATO. Nálada vo väčšine európskych krajín, vrátane nových členov NATO, je opačná. Kým má vojna podobu počítačovej hry, je všetko jednoduchšie.
Naozaj?
BAŠA JAVŮRKOVÁ
