pasové nasadenie, zdravú agresivitu v osobných súbojoch, snahu ísť na doraz. K ešte väčšej spokojnosti chýbali len dve veci - góly a lepšia divácka kulisa. Vlastných fanúšikov však Spartak vyhnal z tribún sám - komótnymi výkonmi v Bardejove a Humennom. Kto chce titul, musí víťaziť aj vonku. Trnava piatkovou hrou požiadala priaznivcov minimálne o prepáčenie. Odpustenie však už nie je v jej moci. Aby sa vrátili na Štadión Antona Malatinského v tradičnom naddesaťtisícovom počte a hnali "andelov" na ceste k vytúženému titulu, na to musia hráči zopakovať takýto piatok aj nasledujúcu sobotu či utorok. Nielen raz. Stále však platí, že Trnava nevie vyhrávať dôležité zápasy. Prečo nezískala všetky tri body, pričom hrala štyridsaťminútovú presilovku? Do vylúčenia Babniča nemala pod kontrolou stred ihriska, takže aj do šancí sa dostávala komplikovanejšie. V Ujlakyho kompetencii bolo tentoraz viac ofenzívnych úloh pri podpore útoku, na poste režiséra sa snažil zviditeľňovať Karhan, ale nakopávanie lôpt, pritom často nepresné, nie je v hernej abecede vicemajstra. V presilovke sa Spartak naivne tlačil prehusteným stredom, Bališ z pravej a Formanko z ľavej strany sa takmer nedostali k trháku popri čiare a následným centrom. Pri ich dobrej kopacej technike to zvyčajne vyvoláva v šestnástke súpera stav ohrozenia s vynútením si chýb. Inter starostlivo vykrýval priestor, elastická defenzíva s precíznou organizáciou nedovolila súperovi veľa. Obaja rivali si pripísali po bode. Len aby v konečnom účtovaní neznamenal pre niektorého z nich rozhodujúcu stratu. MIROSLAV BUKOV