Na tribúne banskobystrického štadióna vzniklo po prestávke podozrenie, že futbalisti Dukly predsa len dostali dlho sľubované peniaze a radosť dali na známosť historicky najvyšším víťazstvom v lige. Prezident J. Čupka a tréner vojakov S. Jarábek však iba záporne pokrútili hlavou a manažér T. Geist lovil v pamäti, kedy vyhrala Dukla sedemgólovým rozdielom. V pohári proti Gabčíkovu pred štyrmi rokmi. Naopak, Dubničania si sobotu 17. apríla budú dlho pamätať, aj keď 31. október 1998 tiež nebol pre nich najslávnejší, lebo vtedy ich na Považí školil Inter (0:6). Vo výsledku pod Urpínom však netreba hľadať senzáciu, čo vystihli obidvaja tréneri. "Vezie sa to s nami od semifinále Slovenského pohára s B. Bystricou, keď sa zranil Nosický. Obrana sa pohybovala ako stádo ovečiek bez pastiera, schválne nehovorím baranov, lebo tí sú aspoň tvrdší. Domácim stačilo prísť k šestnástke a strieľali góly, ako chceli," povedal asistent trénera Dubnice Peter Gergely. "Z našej strany to bol v prvom rade efektívny výkon, lebo sme premenili prakticky všetko a to rozhodlo. Hra v poli bola vyrovnaná, Dubnica herne na nás mala, ale mali sme fantastickú koncovku," dodal k zápasu Stanislav Jarábek. V kolektíve Dukly fungovala spolupráca vzorne po vojensky. Bažanti Boháčik, Kostúr a hlavne výborný Libič dreli v poli a mazáci Faktor, Rusnák a Malatinský vyrábali v útoku zázraky na počkanie. Faktor bol doslova všade a diváci nevideli už dlho Rusnáka bojovať až do konca zápasu. Aj keď si nemusel "vypýtať" žltú kartu za rečnenie. "Cez prestávku sme hráčov upozorňovali, aby si dali pozor a nechytili takúto latu, ale naopak - kopili ďalšie chyby. Brankárovi Kováčovi však nemáme čo vyčítať," dodal P. Gergely. "Mal, čierne myšlienky mávam stále, ale keď dal Rusnák štvrtý gól, veril som, že nervák nebude," odpovedal S. Jarábek na otázku, či nemal za stavu 3:0 strach, že sa bude opakovať vývoj zápasu s Bardejovom, keď Dukla skoro prišla o víťazstvo (3:2).
MIRO GREŠKO
