Fabrika ako vymretá - dubnické prostredie mimoriadneho snemu HZDS bolo symptomatické, mesto malo snem, jednoducho si ho nevšímalo, a na parkovisku pred ZŤS, kde sa končila komunikačná sféra novinárov (s výnimkou mediálneho trustu HZDS v zostave Kapusta, Eremiášová, Urbanovská, Rezník, ktorí mali prístup aj na rokovanie), prevládali modré Opely Corsa, Audi, BMW, Mercedesy. Hnutie je síce v defenzíve, ale niektorým sa navidomoči darí, napríklad bývalým pohlavárom Fondu národného majetku Porvazníkovi a Katovi, ktorých stretnutie v spišskonovoveskom Ford Transite mohlo naznačovať čokoľvek. Bývalý námestník riaditeľa STV Štefan Dlugolinský vo funkcii nosiča podstavca pod kameru prečudesnej televízie Dovina sa po stretnutí s nami jemne zahanbil a odvtedy už nosil iba kazety. Nespokojnosť s priebehom snemu však neskrýval jeden z otcov-zakladateľov HZDS Vlastimil Vicen, popoludní osamote čakajúci v banskobystrickom džípe na podobne znechuteného neznámeho delegáta snemu, podobne očakávajúceho inú víziu a iné zdôvodnenie príčin volebného neúspechu HZDS. Šéf však nesklamal - prišiel načas, dávno pred skončením snemu, a odpovedal na všetky otázky novinárov síce zdĺhavo, ale pokojne (voľakedy inzultovaný Mišauer z TV Prima predvídavo neprišiel, pretože ani tristometrová vzdialenosť medzi delegátmi a tlačovým strediskom, ktoré sa od učebne odborného učilišťa odlišovalo len prinesenými laptopmi novinárov, nemusela byť dostatočná), súc si vedomý, že nemá čo stratiť, lebo ani nič nemôže momentálne získať. V septembri by to bolo iné, hlási V. M., rovnako zdôrazňuje aj fakt, že nemôžu mlčať, keď sa im ide po krku, a preto budú organizovať občianske protesty, veď predčasné voľby v roku 2000 sa blížia.
RÓBERT KOTIAN
