V povolebnom tureckom parlamente môžu ženy dúfať, že v ňom obsadia 20 až 25 kresiel, čo je necelých päť percent z 550 poslancov, ale viac ako po voľbách v roku 1995, keď v sneme zasadlo 13 žien. Dokonca islamistická Strana cnosti porušila svoju islamskú tradíciu a zaradila niekoľko žien na svoje volebné listiny, z ktorých štyri majú takmer istotu, že ich zvolia. Pred vyše 70 rokmi sľúbil zakladateľ republiky Mustafa Kemal Atatürk Turkyniam rovnoprávnosť. Hoci majú od roku 1934 hlasovacie právo, k významným politickým funkciám majú veľmi ďaleko. V Ecevitovej vláde nie je jediná žena, rovnako ako medzi 76 guvernérmi provincií. Len 0,4 percenta starostov tvoria ženy a ich zastúpenie v mestských radách nedosahuje ani jedno percento. Vo svojej dnešnej podobe zákon o politických stranách ponecháva voľbu kandidátov takmer vo všetkej tichosti na predsedovi strany, čo marí šance žien. (ČTK/AF)