PRAHA (ČTK) - Politická nestabilita je charakteristická pre Turecko 90. rokov, v ktorom sa budú zajtra konať druhé predčasné parlamentné voľby za sebou a tretie v deviatej dekáde. Hlavné tóny sú jasné: kauza kurdského vodcu Abdullaha Öcalana, snaha o obmedzenie vplyvu islamistov a nenápadne dominujúca úloha armády. Vojenské zložky, ktoré uskutočnili v Turecku v minulých desiatich rokoch už tri štátne prevraty, si nenechali vyraziť taktovku z ruky ani po voľbách v decembri 1995, v ktorých zvíťazila islamská Strana prosperity (RP). Napriek politickej rozháranosti - v krajine sa vystriedali štyri vlády - dokázala armáda zabrániť mocneniu islamistov. Armáda o sebe dala vedieť vo februári 1997, keď vláde prvého islamského premiéra Necmettina Erbakana nadiktovala 20 striktných podmienok proti islamizácii. To nestačilo a Erbakana v júni 1997 donútili podať demisiu. Počas následnej vlády Mesuta Yilmaza v roku 1998 po nátlaku armády zakázali Erbakanovu RP, vyhlásili sériu zákonných opatrení v boji proti islamizmu a odsúdili do väzenia islamistického starostu Istanbulu Erdogana. Na armáde tiež v marci 1999 stroskotal pokus o odklad volieb. Nespokojní poslanci sa spojili so zástupcami z ilamskej Strany cnosti (FP, nástupkyňa RP) s cieľom zvrhnúť menšinovú vládu Bülenta Ecevita a odložiť voľby. A začiatkom apríla vydal generálny štáb vyhlásenie, že vojsko je pripravené "priniesť na prežitie sekulárnej a demokratickej spoločnosti akúkoľvek obeť". O predčasných voľbách (riadny termín stanovili na december 2000) rozhodol parlament v júli 1998. Asi 37,5 milióna oprávnených voličov bude v jednokolovom hlasovaní voliť pomerným systémom 550 poslancov Veľkého národného zhromaždenia. Prvýkrát od roku 1946 sa parlamentné voľby budú konať súčasne s miestnymi. Z 20 kandidujúcich strán má nádej prekročiť potrebných 10 percent vládna Demokratická ľavicová strana (DSP) premiéra Ecevita, islamská FP Recaiho Kutana, pravicová Yilmazova Vlastenecká strana (ANAP) a Cillerovej Strana pravej cesty (DYP). Prekvapiť by mohla prokurdská Ľudová stana demokracie (HADEP) Murata Bozlaka. Podporu armády má DSP.