Na zasadnutí vlády 24. marca predstúpil minister Kukan s anglickým originálom textu diplomatickej nóty z Bruselu, v ktorej NATO žiadalo o povolenie preletov svojich lietadiel. Na Slovensku vraj po slovensky, ozval sa údajne minister Koncoš, ktorý práve zápasil s maďarskou koalíciou o post šéfa pozemkového fondu. A tak - voľky-nevoľky - musel šéf diplomacie kolegom nótu prekladať len tak z hlavy, bez prípravy. Aj majster tesár sa niekedy utne a ani z ministrovho prekladu nebolo všetkým členom kabinetu celkom jasné, aké prelety to vlastne schvaľujú. On sám ešte na druhý deň v televízii tvrdil, že vláda sa zaoberala výlučne tankermi a tam sa jej ústretovosť k NATO začína i končí.
Takáto verzia udalostí sa dnes šíri v parlamentných kuloároch. Za jej pravdivosť nemožno dať ruku do ohňa, isté však je, že má v sebe istú logiku. Hneď po Veľkej noci sa totiž objavili prvé správy o tom, že NATO požiadalo Bratislavu aj o prelety bojových lietadiel, čo premiér Dzurinda komentoval slovami, že nejde o nič nové, vraj vláda dala aliancii na ich prelet generálny súhlas už 24. marca…
Problém nie je v tom, či Dzurinda, alebo Kukan porušili niektorý zo zákonov či dokonca obchádzali parlament, ako sa to pokúša interpretovať opozícia. Neporušili. Schválenie preletov je v ich kompetencii. Problém je v tom, že ani jeden z nich sa neunúval predstúpiť pred verejnosť a presne tak, ako sa situácia zo dňa na deň vyvíjala, nevysvetľoval postoj vlády občanom krajiny.
Mečiar kedysi zneužíval STV a Slovenský rozhlas ako prostitútku týždeň čo týždeň. Dzurinda chcel byť iný a skĺzol do opačného extrému. Zatiaľ čo Tony Blair, Clinton, Fischer či Chirac vypotili už pred televíznymi reflektormi litre potu, on sa uspokojil s tým, že vláda SR zaujala "principiálny postoj v súlade s programovým vyhlásením a sleduje základný zahraničnopolitický záujem krajiny", teda vstup do NATO.
Už aj vrabce okolo ministerstva na Hlbokej čvirikajú o tom, že sa tam zabetónovali odchovanci moskovskej diplomatickej školy, medzi ktorých nemá nik šancu preniknúť. Možno, že Rádio Twist bude ďalší cyklus relácie Spolužiaci vysielať práve odtiaľ. Sú excelentní v jazykoch, naslovovzatí fachmani, vedia, ako jesť kaviár a z ktorého pohára sa pije červené. Sú však zároveň "obeťami" diplomacie studenej vojny, v Moskve ich nikto neučil, ako komunikovať s verejnosťou. O tom, z čoho Mečiar inštinktívne výrazne ťažil, nemajú až na výnimky mnohí z nich ani poňatia. Darmo sa Slovensko podľa premiérových slov správa, ako by bolo "de facto už v NATO", zbytočne budú naše postoje v kosovskej kríze prijímané v Bruseli potleskom na otvorenej scéne, pokiaľ o tom vláda nedokáže presvedčiť aj vlastných voličov. Do NATO nevstupuje ani vláda, ani parlament, vstup do NATO musí podporiť celé Slovensko. Nuž, ak aj nie celé, aspoň jednoznačná väčšina.
O týždeň sa vo Washingtone zíde summit NATO. Vláda SR na ňom bude reprezentovať krajinu, ktorá je dnes v otázke členstva v aliancii úplne rozpoltená. Modlime sa, aby niekomu neprišlo na um oceniť naše "zásluhy" pozvaním do jej radov. Odmietnuť sa dá pravdepodobne iba raz. JURAJ KITTLER
