Na jedného sa v stredu zúžil počet kandidátov alžírskych prezidentských volieb, keď šiesti rivali Abdala Azíza Butefliku odstúpili na protest proti podvodom v armádnych volebných centrách, kde sa hlasovalo v pondelok. Alžírčania sa však napriek tomu, že Buteflika je všeobecne považovaný za kandidáta "satus quo", teda verného pokračovateľa politiky Lamína Ziruála a vyvolenca vplyvných armádnych kruhov, k urnám vo štvrtok dostavili (podľa oficiálnych údajov) v počte 60,25 percenta a hlasovacích lístkov s Buteflikovým menom sa zrátalo približne sedem miliónov, teda 73,79 prercenta z odovzdaných hlasov. Bývalý šéf diplomacie, ktorý tvrdil, že je ochotný ujať sa prezidentskej funkcie, ak mu Alžírčania vyslovia podporu, môže byť spokojný. Ďalší pokus vniesť viac transparentnosti do alžírskej politiky, sa skončil a "chobotnica" mocenskej aparatúry sa navonok celkom demokratickým spôsobom opäť hlbšie zahniezdila v alžírskej spoločnosti. Bola to vôľa občanov alebo je to všetko podvod tak, ako to tvrdia šiesti kandidáti, keď vyhlasujú, že vo voľbách nemali rovnaké šance?
Súčasný mocenský aparát Alžírska je prakticky pokračovateľom moci generálov, ktorí v roku 1992 zabránili islamským silám dostať sa k moci. Taktika, ktorú islamské sily proti represii moci zaujali (v atentátoch, masakrách a bojoch za sedem rokov prišlo o život podľa niektorách odhadov až 100 000 ľudí) ich však zdiskreditovala a občania Alžírska v prezidentských voľbách v roku 1995, referende o ústavných zmenách 1996 a parlamentných a komunálnych voľbách o rok neskôr podporili reprezentantov vládnej moci, konkrétne Lamína Ziruála, ktorý bol v roku 1994 vymenovaný za prezidenta. Okrem islamských síl však existovala v krajine aj iná, politická opozícia, ktorá obviňovala Ziruála z volebných podvodov a z toho, že stav permanetnej občianskej vojny, anarchia a násilie mu vyhovujú. Môže ním odôvodniť špeciálne právomoci armády a politiku tvrdej ruky a zvaliť na islamistov všetky problémy krajiny - katastrofálnu hospodársku a sociálnu situáciu. Jeho oponenti tvrdia, že problémy Alžírska treba začať riešiť z úplne iného konca - kým Alžírčania nebudú mať pociť, že mocenský aparát je emanáciou ich vôle, zákon sa do oblastí zmietaných násilím nevráti. Práve takúto zmenu mohli priniesť štvrtkové voľby. Vďaka prezidentskému systému so širokými právomocami hlavy štátu, ktoré sú výsledkom referenda o ústavných zmenách z roku 1996, zmena na tomto poste mohla priniesť radikálne zmeny. Vo štvrtok sa však hlasovalo za jedného kandidáta a bolo by sa hlasovalo za jedného aj vtedy, keby boli v ringu ostali aj tí zvyšní šiesti - na to chceli protikandidáti Buteflika upozorniť. Ich bojkot prinajmenšom ubral novému prezidentovi na legitimite.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ