Informoval o tom predseda senátu Ján Drgonec. SR drží pravdepodobne európsky rekord v dĺžke trvania konaní pred súdom. Hneď prvý podnet, o ktorom ústavný súd rozhodol, sa týkal prípadu určenia otcovstva, ktorý trval vyše 18 a pol roka. Ako ďalej uviedol J. Drgonec, už vtedy ústavný súd konštatoval, že svojím rozhodnutím predchádza medzinárodným problémom i finančným dôsledkom nečinnosti súdov. "Napriek tomu je to stále veľmi frekventovaný typ porušovania práv občanov," poznamenal J. Drgonec. Pripomenul v tejto súvislosti aj prvé rozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva v Štrasburgu proti Slovenskej republike, ktoré sa týkalo práve porušenia práva občana na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Táto konkrétna kauza stála SR 54-tisíc korún. Podľa neho by to nevyhnutne malo viesť k zrýchleniu rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. "Inak, v extrémnom prípade, bude nutné v štátnom rozpočte vytvoriť rezervu na platenie odškodného občanom," dodal J. Drgonec. Na ústavný súd sa pre porušenie svojich práv zbytočnými prieťahmi môže obrátiť každý občan, ktorý je účastníkom konania pred všeobecným súdom alebo v styku so štruktúrami výkonnej moci. Podľa nálezu ústavného súdu účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty, v ktorej sa nachádza občan domáhajúci sa rozhodnutia štátneho orgánu. Ústavný súd vyslovil právny názor, že je to možné dosiahnuť iba právoplatným rozhodnutím a nestačí, že príslušný orgán vo veci koná.