ikácii ME na Tehelnom poli "vyskočilo" už tretíkrát v jeho kariére, čím definitívne pretiekol pohár Mariánovej trpezlivosti. Prvýkrát vážnejšie zaštrajkovalo ešte v tureckom Istanbulspore, pokoj nedalo ani v Holandsku a na štadióne Slovana, kde robil prvé kroky za veľkým futbalom, sa ozvalo, akoby symbolicky, opäť. "V tej chvíli som si povedal, že operácia je nevyhnutná, pretože akékoľvek jej ďalšie odďaľovanie by mohlo mať pre mňa oveľa vážnejšie následky. Pichanie v ramene sa začalo ešte v Slovane na juhoamerických sústredeniach, ale nevenoval som tomu pozornosť. Keď však potom ‘vystrelilo‘ v Istanbule, trvalo niekoľko hodín, kým ho vrátili do pôvodného stavu. A to bola asi chyba. Rovnako i to, že vtedy mi nemal kto odborne poradiť, čo s ním ďalej. Po zranení som dosť skoro začal, už po štrnástich dňoch. V Holandsku ma tak skoro na trávnik nehnali. Rehabilitoval som pol druha mesiaca," rekapituluje Zeman, ktorý prekonal na svoj vek už nejedno zranenie. Všetky však majú spoločného menovateľa - kĺby. Náhoda? "Ani nie. Lekári tvrdia, že mám príliš veľa voľnosti v kĺboch, čo je vraj genetická záležitosť."
Vyšetrenia v Rotterdame dali Mariánovi v jeho rozhodnutí za pravdu, pretože lekári objavili v oblasti "neposlušného" ramena nerovnosť na kĺbe, ktorá by v budúcnosti spôsobovala podobné nepríjemnosti. "Presný termín operácie zatiaľ neviem, podľa posledných informácií nášho klubového doktora by to mohlo byť na budúci týždeň. Ja by som to chcel mať za sebou čo najskôr. Takéto zákroky vraj bývajú na 95 percent úspešné, bez následných komplikácií. Som rád, že moje odhodlanie podporil reprezentačný lekár Pavel Malovič i kardiochirurg Viliam Fischer."
Zemana čaká prvá operácia v živote, ale rukami, podľa jeho slov, jedného z najlepších holandských ortopédov. V každom prípade to pre neho znamená predčasný koniec sezóny, v ktorej sa konečne prebil do základnej zostavy. Ale zároveň aj nádej, že po dvoj- trojmesačnej kvalitnej rehabilitácii sa vráti do mužstva, ktoré je teraz, šesť kôl pred koncom súťaže, na druhom mieste tabuľky. Ak na ňom aj skončí, kvalifikuje sa priamo do Ligy majstrov. To je i pre nášho reprezentanta veľká výzva. "Pravdu povediac, intenzívne na to myslím a nerád by som pri tom chýbal. Verím, že sa klub do niektorého pohára prebojuje a ja mu v ňom pomôžem. Takú Ligu majstrov si ťažko niekto odpustí." Isté je, že reprezentačný tréner Jozef Adamec si bude musieť odpustiť jeho štart v júnovovom kvalifikačnom dvojzápase v Portugalsku a Maďarsku.
MIROSLAV BUKOV
