Viceguvernér českej centrálnej banky Zdeněk Tuma včera vyhlásil, že nevidí veľký priestor na ďalšie výraznejšie znižovanie úrokových sadzieb. Podľa jeho názoru nie je možné vylúčiť fluktuáciu úrokových sadzieb oboma smermi, avšak inflačný vývoj, ktorý sa spomalil počas uplynulého roku, sa začína obracať. Oslabenie českej koruny sa tak stáva jedným z faktorov, ktorý prispieva k zmene v trende inflačného vývoja. V závere svojho vystúpenia Tuma uviedol, že posledné zníženie úrokových sadzieb o 0,3 percentuálneho bodu na úroveň 7,2 % bolo motivované výlučne znížením základnej reposadzby Európskej centrálnej banky o 0,5 %. Česká koruna posilnila v priebehu dňa na úroveň 37,650 CZK/1 EUR.
Japonský jen bol počas dňa obchodovaný v pásme od 118,40 JPY/1 USD až po hodnotu 119,00 JPY/1 USD. Podľa niektorých správ bolo možné na úrovni 118,50 JPY/1 USD očakávať príkazy na nákupy zo strany veľkých amerických investičných fondov. Zároveň je na tejto úrovni podľa všetkého umiestnená opcia v značnom objeme, čo sťažuje jej prekonanie. V prípade prekonania úrovne 118,40 JPY/1 USD je možné očakávať vlnu tzv. stoploss predajov, čo by mohlo na určitý čas posunúť výmenný kurz na nižšiu úroveň.
Euro voči americkému doláru pokračovalo vo svojom oscilovaní okolo úrovne 1,0800 USD/1 EUR. Vývoj situácie v Kosove drží finančné trhy v strehu, čo sa odráža aj na zvýšenej volatilite v prípade zverejnenia správ o vyostrení konfliktu. Euru sa ešte stále nedarí preniknúť výraznejšie nad hranicu 1,0880 USD/1 EUR a tým potvrdiť náznak korekcie, ktorý bol badateľný po odrazení sa od úrovne pod hranicou 1,0700 USD/1 EUR. Počas záveru stredajšieho obchodného dňa boli zverejnené výsledky zasadnutia Rady pre monetárnu politiku založenej pri poľskej centrálnej banke. Podľa neskôr zverejnených výsledkov zasadnutia nepristúpila poľská centrálna banka k zmene svojej doterajšej politiky. Podľa názorov analytikov sa bude skôr podstatne väčšia pozornosť sústreďovať na budúce stretnutie rady. Poľský zlotý skončil obchodný deň miernym posilnením na úrovni 0,40 % od centrálnej parity v depreciačnej časti fluktuačného pásma. Priemyselná produkcia v eurozóne zaznamenala počas januára nárast o 1,70 % na ročnej báze. Pri pohľade na členské krajiny Európskej únie ako celok bol najvyšší nárast priemyselnej produkcie zaznamenaný v Írsku, Grécku a Fínsku. Negatívny rast zaznamenalo Dánsko, Luxembursko, Švédsko, Taliansko a aj Veľká Británia. Vývoj v Írsku bol stredobodom pozornosti investorov aj počas uplynulého obdobia. Posledné dáta charakterizujúce vývoj v tejto oblasti znamenali pokles inflácie počas marca. V porovnaní s februárom tak marcové dáta vykázali pokles na hodnotu 1,40 % oproti februárovým 1,60 %. Podľa názorov analytikov, hoci sú uvedené dáta veľmi pozitívne, riziko inflačného vývoja je stále zrejmé. Výrazné nebezpečenstvo však nehrozí ani zo strany nedávneho kroku ECB, ktorá znížila svoje úrokové sadzby prekvapujúco razantne.
BRANISLAV MATUŠEK
(Autor je dílerom ING Barings)
