kandidátmi. Ten bezkonkurenčne najväčší sľuboval občanom okrem modrého z neba všetko. Najprv chcel Čechov dokopať do federácie. Neskôr "obstaral" 200-tisíc pracovných príležitostí, až napokon sľúbil urobiť zo Slovenska druhé Švajčiarsko. Z množstva ďalších sľubov splnil iba jeden. Vytvoril vrstvu zbohatlíkov v rámci pokútnej privatizácie, kde druhotným produktom bola neporovnateľne väčšia vrstva chudobných. Že jeho sľuby netreba brať vážne, dokázal aj teraz. Pred polrokom sa švejkovsky lúčil s veľkou politikou, aby sa utiahol do samoty. Nevydržal v nej dlho, lebo túžba po moci ho premohla v celej jeho mohutnosti, keď si vypomôžem slovami A. M. H. Pravda, konkurencia je aj tu veľká, pretože Slovač ešte nikdy nebola hecovaná, aby po tisícročnom útlaku a derešovaní dedov nasadla do tankov a hotovala sa na Budapešť. Sú to chúťky porovnateľné len s nacionalistom a zločincom najväčšieho rangu - Miloševičom, zodpovedným za genocídu v Kosove. Zdá sa, že jeho kartou možno hrať aj na Slovensku. Či úspešne, bude závisieť od slobodnej vôle občana pri voľbe prezidenta. Tomu nezaškodí pripomenúť, že dnešná bieda väčšiny je práve dielom dvoch pánov uchádzajúcich sa o hlavu štátu. Dosť nepekného, ale pravdivého o sebe navykrikovali. Odtiaľ vieme, že národná hrdosť sa skončila pri dverách Slovenskej poisťovne. Neúcta voči občanom, bezočivosť či posadnutosť? Najskôr všetko dohromady.
JOZEF ŠKVARENINA,
Nedanovce
