V súvislosti s vyšetrovaním nelegálnych aktivít SIS, do ktorých ju vtiahlo jej bývalé vedenie na čele s Ivanom Lexom, sú vo vyšetrovacej väzbe štyria bývalí príslušníci tajnej služby. Sudca najprv akceptoval dôvody na vzatie do väzby u bývalého Lexovho námestníka Jaroslava S. a exzástupcu riaditeľa odboru sledovania SIS Róberta B. V druhej fáze uvalil väzbu na niekdajších príslušníkov sledovačky SIS Milana A. a Petra S. Vzápätí však odmietol zobrať do väzby bývalého riaditeľa odboru sledovania Gejzu V. Toto rozhodnutie sudcu označil šéf sekcie vyšetrovania ministerstva vnútra Jaroslav Ivor za neracionálne. Uviedol, že keďže Trestný poriadok umožňuje sudcovi vydať opatrenie o prepustení z cely predbežného zadržania bez udania dôvodov, nevie povedať, aké sú príčiny nevzatia Gejzu V. do väzby. Vyšetrovatelia žiadali uvalenie väzby na spomínaných preto, lebo podľa ich názoru majú kolúzne zámery - ovplyvňovanie a zastrašovanie svedkov, spoluobvinených či spolupáchateľov, ponúkanie úplatkov zainteresovaným osobám atď. Podľa právnej teórie však nemôže byť kolúzna väzba uvalená za kolúzne konanie, ktorého sa obvinený dopúšťal ešte pred vznesením obvinenia. Generál Ivor vo svojej knihe Zaistenie osôb v trestnom konaní hovorí, že uvalenie väzby na obvineného z dôvodov kolúzneho konania pred vydaním uznesenia o obvinení by "nadobudlo skôr povahu sankcie než prostriedku zaistenia obvineného na účely trestného konania". "K nedovolenému pôsobeniu na svedkov (napr. vyhrážanie sa im a ich neprípustné ovplyvňovanie) však dochádza nielen v priebehu trestného stíhania, ale veľmi často aj bezprostredne po spáchaní trestného činu, keď sa páchateľ uchyľuje k takémuto konaniu v snahe zabrániť odhaleniu trestného činu, resp. páchateľa," vysvetľuje v spomínanej knihe generál Ivor. Podľa niektorých odborníkov z oblasti trestného práva a kriminalistiky je nemožnosť získavania dôkazov pre kolúznu väzbu pred vznesením obvinenia veľkým nedostatkom nášho trestného zákonodarstva. (pt)