Tlačovú konferenciu Vladimíra Mečiara, ktorý sa po pol roku rozhodol rezignovať zo samoty a kandidovať za prezidenta, mapovali včera desiatky domácich a zahraničných novinárov. Predseda HZDS prišiel vnútorne dôsledne pripravený. Napriek tomu, že dobrá polovica novinárov sa nerozpakovala klásť prchkému expremiérovi nepríjemné otázky, Mečiar okrem červene na tvári ovládal svoju mimiku a dokonca aj jazyk. Zrejme aj vďaka niektorým žurnalistom, ktorí sa ani po čase nedokázali zbaviť neprimeranej úctivosti voči tomuto mužovi a opakovane ho oslovovali "pán premiér", niektorí aj s prívlastkom "vážený". V. Mečiar si toto oslovenie vďačne osvojil do takej miery, že keď podroboval dnešnú vládnu koalíciu tvrdej kritike, opakovane ju nazýval opozíciou. Amnestiu, ktorú podľa pozorovateľov tesne pred voľbami 1998 udelil de facto sám sebe, označil za síce "kontroverznú", ale platnú. A konštatoval, že výsledný verdikt vo veci vzatia Ivana Lexu do väzby sa vlastne dozvedel "zo svojich zdrojov" už v stredu dopoludnia. Na margo kúpy penziónu v Trenčianskych Tepliciach poznamenal, že dom má len desať izieb a kúpil ho na splátky so splatnosťou v roku 2007 a ešte má vraj nové auto. K samotnej kandidatúre povedal: "Niekedy robíte nie to, čo chcete, ale to, čo musíte. Kandidovanie je tým, keď niečo urobiť musíte." Skromne poznamenal, že negatívny výsledok voľby prezidenta pre seba prijme "slobodne". A aby prekvapení nebolo dosť, dodal, že voľby vraj majú zmysel nielen vo výsledku, "ale predovšetkým v dialógu". To všetko priamo na kamery a nedefinovanú malú videokameru, ktorej kameraman na našu otázku, pre koho robí, odvetil: "To nepoviem, to nemôžem, nestarajte sa." Vlastne bolo včera všetko po starom. DAŠA MATEJČÍKOVÁ