Súčasný dlhodobý ligový futbalový líder Inter Bratislava, ktorý je opäť na špici iba o skóre, má po Trnave druhý najlepší útok (nastrieľal 44 gólov podobne ako trenčiansky, trnavský o dva viac), ale napriek tomu je v poslednom čase viac ako zreteľné, že mu robí problém dať gól. Ešteže sú tu centrovateľské nožičky Greška. Z klasických situácií, v ktorých by sa ukázala väčšia rýchlosť, obratnosť a kombinačné myslenie hodné kandidáta na titul, sa to nedarí. Jeden z jeho trénerov Ladislav Petráš je pamätníkom i aktérom situácií, keď mal niekdajší Inter vo svojom strede hráčov ako Szikora, Levický, Krnáč či Petráš, ktorí vedeli bez mihnutia oka obísť jedného-dvoch hráčov súpera a potom nacentrovať voľnému spoluhráčovi. Vedeli prekonať obranu súpera, vedeli ujsť, urobiť kľučku, všetko, čo patrí k futbalovej abecede. Na taký futbal sa dalo pozerať. V hre jedného proti jednému vedeli vytiahnuť tromfy, s ktorými potiahli na víťazný koniec. Hrať takto férovo, jeden proti jednému, terajší futbalisti, o ktorých je lepšie postarané, nevedia. Nedokážu sa uvoľniť, vydať čosi navyše, urobiť rýchlejší krok. Možno namietnu, že hrajú na hranici svojich možností, lebo aj obrancovia sú dobrí, ale že by sa v celej lige nenašiel nikto, kto aspoň trochu čnie nad ostatnými? Nečudujme sa potom, že nemôžeme veľa čakať ani od reprezentácie, ktorá je poskladaná z takýchto jednotlivcov. Nečudujme sa, že diváci chodia do hľadiska skôr s otázkou, kto zase čo vyvedie niektorému z favoritov, ako na dobrý futbal. S tým sa už tuším viacerí zmierili ako s nenávratnou vecou. Bumerang, ktorý pomyselne hodili petrášovci, szikorovci, čapkovičovci, švehlíkovci či ďalší, sa zatiaľ nevracia. JÁN MIKULA