nkovom trhu včera odmietla svojou intervenciou zmierniť tento tlak. Správanie sa centrálnej banky na trhu je tak v ostrom protiklade s jej vyhláseniami spred niekoľkých týždňov, v ktorých oficiálne deklarovala svoj záujem držať všetky úrokové sadzby - vrátane najkratších - na úrovniach okolo 10 % p. a. a vyššie. Tomuto cieľu minulý mesiac aj podriadila svoje aktivity na medzibankovom trhu, keď každý pokles krátkodobých úrokových sadzieb pod uvedenú hranicu korigovala svojimi intervenčnými zásahmi. "Pre centrálnu banku v súčasnosti nie sú najkratšie sadzby bezprostrednými indikátormi výkonu jej menovej politiky. NBS pozorne sleduje vývoj úrokových sadzieb pre obdobie siedmich dní a dlhšie tam, kde má svoje konkrétne predstavy," povedal v tejto súvislosti denníku SME vedúci oddelenia operácií NBS na voľnom trhu Peter Andresič. Poprel tiež informáciu, že centrálna banka prichádza na dnešné stretnutie zástupcov najvýznamnejších (referenčných) bánk na slovenskom trhu s nejakým návrhom v oblasti svojej úrokovej politiky. "Výkon menovej politiky NBS v predchádzajúcom období (marec - pozn. red.) a jej snaha o udržanie krátkodobých úrokových sadzieb na úrovni okolo 10 % p. a. súviseli s aktuálnym stavom na devízovom trhu," podčiarkol P. Andresič.
Podobný pokles sadzieb na úrovne blízke nule boli na peňažnom trhu zaznamenané v tomto roku niekoľkokrát ako dôsledok prepĺňania bankového sektora voľnými finančnými zdrojmi. Definitívnu zmenu v postoji centrálnej banky priniesla jej dvojitá intervencia na trhu so slovenskou korunou, ktorá počas jedného dňa výrazne oslabila práve v dôsledku poklesu úrokových sadzieb na peňažnom trhu. Viceguvernér NBS Marián Jusko nedávno v rozhovore pre denník SME vysvetlil, že dôvodom tlaku centrálnej banky na pokles sadzieb bolo predovšetkým zníženie nákladov štátu spojených s refinancovaním domáceho dlhu. Podľa prepočtov denníka SME sa priemerný úrokový výnos, za ktorý minulý rok získal štát voľné finančné prostriedky na domácom finančnom trhu, pohyboval na úrovni okolo 23 % p. a. Pri posledných dvoch predajoch jedno- a dvojročných štátnych dlhopisov získal štát voľné finančné zdroje pri úrokoch neprevyšujúcich 16 % p. a.
Podľa analýzy odborníkov z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV (jej poslednú časť prinášame na 4. strane) hrozí, že v tomto roku sa pri neúspechu fiškálnej politiky štátu mohli úroky z čerpaných úverov dostať až na úroveň 20 až 22 % p. a. Výsoká úroková miera z úverov by sa tak stala brzdou hospodárskeho rastu Slovenska v dôsledku sťaženého prístupu domácich subjektov k finančným zdrojom zo zahraničia.
