hlasovaní duma návrh odkladu zamietla, proces sa mal teda začať podľa pôvodného plánu, teda vo štvrtok. Okamžite po odmietavom hlasovaní však predseda dumy Gennadij Selezňov zvolal predákov parlamentných frakcií na konzultácie. V druhom hlasovaní, ktoré sa konalo po konzultáciách, návrh prešiel; proces zosadenia Borisa Jeľcina by sa tak mal v dume začať 12. až 15. mája. Za odklad sa v druhom hlasovaní vyslovilo 241 zo 450 poslancov dumy. Na presadenie návrhu stačila jednoduchá väčšina hlasov. Opoziční predáci požadovali odklad kvôli údajnej potrebe doriešiť procedurálne otázky samotného procesu zosadenia prezidenta.
Duma chce obviniť Jeľcina okrem iného zo zodpovednosti za rozpad bývalého Sovietskeho zväzu, z protizákonného rozohnania parlamentu v roku 1993 a z rozpútania vojny v Čečensku v rokoch 1994 až 1996. Pokiaľ ktorékoľvek z obvinení získa podporu 300 z celkového počtu 450 poslancov, bude predložené na posúdenie Najvyššiemu súdu a Ústavnému súdu. Rada federácie (horná komora parlamentu) môže definitívne zosadiť prezidenta, pokiaľ za to budú hlasovať aspoň tri štvrtiny zo 178 senátorov. Podľa analytikov sa však teraz v dume, kontrolovanej ľavicovou opozíciou, sotva proti Jeľcinovi vysloví požadovaných 300 poslancov. Prezident vraj získal sympatie nacionalistov svojim odporom voči úderom NATO proti Juhoslávii.
Jeľcin v pondelok odmietol návrh, aby začatie procedúry jeho zosadenia z funkcie bolo odložené. Dal najavo, že procedúra by sa mala začať hneď, alebo by mala byť zastavená.
