10. 1 Očakávaná konjunktúrna
situácia v zahraničí
Finančná a hospodárska kríza v Ázii, v Rusku a v Latinskej Amerike vedie ku globálnemu spomaleniu hospodárskeho rastu. V krízových krajinách Ázie existujú náznaky možnosti stabilizácie a obratu v priebehu roka 1999, v Rusku v dôsledku absencie presvedčivej hospodárskopolitickej koncepcie na prekonanie krízy pozitívny obrat už počas roka 1999 nie je pravdepodobný.
V krajinách Európskej únie sa má dočasne spomaliť tempo ekonomického rastu z odhadovaných 3 % v roku 1998 na približne 2,3 % v tomto roku. Dlhodobejšia recesia, prípadne depresia, sa však predovšetkým v dôsledku stimulujúceho vplyvu menovej politiky neočakáva. Vďaka nasmerovaniu hospodárskej politiky možno už v závere roka 1999 očakávať v EÚ znaky oživenia, aj keď ďalšie prehlbovanie problémov u jej obchodných partnerov vo svete tvorí pre takúto predpoveď isté riziko.
Vývoj cien surovín na svetových trhoch by mal zostať naďalej priaznivý. Po výraznom poklese cien ropy, cien potravín aj cien priemyselných či energetických surovín v roku 1998 sa očakáva stabilizácia, resp. len mierny vzostup týchto cien.
Konjunktúrny vývoj, charakterizovaný načrtnutými tendenciami, môže v roku 1999 poznačiť výkonnosť hospodárstva SR dvomi rozličnými spôsobmi.
Prvým spôsobom je priamy vplyv zníženej dynamiky hospodárskeho rastu u významných partnerov na možnosti slovenského exportu. Odhadovaný priemerný hospodársky rast (ide o vážený priemer, váhy sú podiely jednotlivých krajín na exporte SR) v regióne tvorenom Nemeckom, Českom, Rakúskom a Talianskom, ktorý je cieľom pre asi dve tretiny slovenského exportu, zostane v roku 1999 na podobnej úrovni ako v roku predchádzajúcom, t. j. okolo 1,4 %. Na pozadí tejto zdanlivej nemennosti je potrebné vidieť spomalenie ekonomického rastu vo vybraných západoeurópskych štátoch (z 2,7 % v roku 1998 na asi 2,2-2,4 % v roku 1999), ktoré je vyvažované predpokladaným spomalením poklesu HDP (-0,8 %) oproti predošlému roku (-2,6 %) v Českej republike. Analogicky vypočítaný reálny rast importu predstavujúci aj zjednodušené meradlo rastu vývozných trhov Slovenska, vykazuje pokles z takmer 7,0 % v roku 1998 na asi 5,4 % v roku 1999. Pokles vývozu však môže byť ešte výraznejší, pretože obchod s komoditami s nižšou úrovňou spracovania, ktoré tvoria veľkú časť slovenského vývozu, je citlivejší na konjunktúrne výkyvy ako obchod s komoditami sofistikovanejšími, a preto je v súčasnosti zraniteľnejší.
Druhým, menej priamočiarym spôsobom, ktorým môže konjunktúrny vývoj v okolitom svete obmedziť dynamiku rastu slovenskej ekonomiky, spočíva v skutočnosti, že následkom minuloročných turbulencií na kapitálových trhoch bol typický odlev kapitálu z rizikovejších regiónov, resp. z rizikovejších aktív. Takéto ustupovanie zahraničných investorov do bezpečia aj spolu s poklesom ratingového hodnotenia ekonomiky SR môže (jednoznačné predpovede vývoja situácie na finančných trhoch sú však rizikové) spôsobiť v roku 1999 sťažený prístup slovenských podnikov k zahraničným úverom. Zahraničné úvery pritom boli v minulom období podmienkou ekonomického rastu na Slovensku a ich nedostatok môže spôsobiť obmedzenia v rozvojových plánoch podnikov.
Celkovo možno očakávať, že v prevažnej časti roka 1999 budú medzinárodné vplyvy umocňovať nahromadené vnútorné bariéry dynamiky slovenského hospodárstva.
10. 2 Obnovovanie makroekonomickej
rovnováhy
Hlavným smerom obnovovania makroekonomickej rovnováhy (rovnováhy medzi celkovým dopytom a celkovou ponukou) sa má v roku 1999 stať prísnejšia fiškálna politika. V roku 1999 majú oproti predchádzajúcemu roku príjmy štátneho rozpočtu nominálne vzrásť o 1,2 % a jeho výdavky sa v nominále majú zmenšiť o 1,1 %. Reálne (pri očakávanej 10-percentnej inflácii) sa tu ráta s poklesom v príjmoch o 9,9 % a vo výdavkoch o 10,1%.
Vychádzajúc zo skutočného vývoja v roku 1998 a z reálne možných výsledkov roku 1999 sa domnievame, že aj pri zachovaní rozpočtových výdavkov v roku 1999 na rozpočtovanej úrovni, dosiahne rast daňových príjmov v roku 1999 úroveň roku 1998, t. j. 153 mld Sk. Bez opätovného zavedenia dovoznej prirážky, ktorá v roku 1998 priniesla do štátneho rozpočtu 6,3 mld Sk (príp. bez iných opatrení, ktoré by zvýšili príjmy ŠR v rovnakom rozsahu ako uvažovaná dovozná prirážka), a pri možnom znížení colných príjmov by v roku 1999 bolo potrebné uvažovať o deficite štátneho rozpočtu minimálne vo výške 24-25 mld Sk, čo predstavuje asi 3,5 % tvorby HDP očakávanej v roku 1999. Pri takomto vývoji štátnych financií by sa prirodzene nerovnováha v štátnom rozpočte nezmiernila, ale prehĺbila. Predpokladané prekročenie dvojpercentného schodku štátneho rozpočtu by bolo možné eliminovať zavedením 6,6-percentnej dovoznej prirážky od 1. apríla 1999, resp. 10-percentnej dovoznej prirážky od 1. júla 1999.
Zámerom reštrikčnej fiškálnej politiky je nielen znižovať spotrebu štátu, ale (za pomoci znižovania reálnych osobných výdavkov v sektore štátnej správy) obmedzovať aj spotrebu domácností. Zníženie rozpočtových kapitálových výdavkov (o 17,9 % oproti úrovni roka 1998) a takisto pokles kapitálových výdavkov z prostriedkov mimorozpočtových štátnych fondov má vplývať na spomalenie tempa rastu investičného dopytu.
V pôsobení menovej politiky možno očakávať istú zotrvačnosť spočívajúcu v jej výraznej orientácii na zabezpečenie menovej stability. To môže byť istým pozitívom v prípade, že fiškálnej politike sa nepodarí znížiť schodok štátneho rozpočtu. V opačnom prípade môže strnulá reštrikčná menová politika pôsobiť kontraproduktívne.
Pri sťaženom prístupe slovenských podnikov k zahraničným úverovým zdrojom budú možnosti hospodárskeho rastu ešte viac než doteraz priškrtené vysokou úrokovou mierou úverov. Najmä pri neúspechu fiškálnej politiky, ktorý by sa prejavil v zachovaní vysokého objemu vládnych úverov, hrozí, že v roku 1999 sa úroky z čerpaných úverov budú opätovne zvyšovať minimálne na úroveň 20-22 %.
Plávajúci kurz, s ktorým kurzová politika vstúpila do roku 1999, sa pri zotrvávajúcich napätiach v ekonomike (najmä vo verejných rozpočtoch a v obchodnej bilancii) a pri nedostatočnej devízovej likvidite komerčných bánk nevyhne kolísaniam. V kurzových výkyvoch sa prejaví celková tendencia mierneho znehodnocovania Sk, vyplývajúca z pokračujúceho pôsobenia inflačného aj produktivitného diferenciálu v slovenskej ekonomike. Negatívny vplyv kolísania kurzu Sk na podnikateľské aktivity nastoľuje otázku aktívneho využívania kurzu v prospech regulovaného vývoja makroekonomickej rovnováhy, transparentnosti ekonomických očakávaní, stimulácie exportu a tým aj celkového hospodárskeho rastu - to všetko na báze regulácie kurzu Sk, spojenej s periodicky vykonávanou krokovou devalváciou.
Stav vonkajšej rovnováhy bude pri pravdepodobne klesajúcom využívaní zahraničných úverových zdrojov v rastúcej miere určovaný výsledkami bežného účtu, a najmä obchodnej bilancie. Vývoz by mal v súvislosti s uvažovaným spomalením rastu vonkajšieho dopytu (do určitej miery vyvažovaným poklesom kurzu slovenskej koruny) nominálne vzrásť o 11,7 % (reálne o 4,4 %) oproti 16 % v roku 1998. V dôsledku už (do konca februára 1999) ohlásených stabilizačných opatrení vlády by spomalenie rastu domáceho dopytu malo stlačiť rast dovozu nominálne iba na 3,5 % (v roku 1998 to bolo 16,4 %) a reálne viesť dokonca k jeho poklesu o 5,1 %. Pri uvedenom uplatnení dovoznej prirážky by dovoz vzrástol v bežných cenách len o 1,6 %. Pomer deficitu obchodnej bilancie k HDP sa z 11,2 % v roku 1998 zníži v roku 1999 bez uplatnenia dovoznej prirážky na 6,6 % a pri zavedení dovoznej prirážky (pri jej 5 % celoročnej úrovni) na asi 6 %.
10. 3 Hospodársky rast a nezamestnanosť
Vývoj HDP bude aj v roku 1999 určovaný v prevažujúcom rozsahu vývojom pridanej hodnoty a v menšej miere vývojom tzv. ostatných položiek.
Rast pridanej hodnoty sa bude odvíjať najmä od rastu produkcie a služieb v jednotlivých odvetviach, ktorý bude celkove tlmený najmä očakávaným znížením domáceho dopytu.
V poľnohospodárstve bude vývoj produkcie (ak odhliadneme od vplyvu poveternostných podmienok, ktorý naše poľnohospodárstvo nie je pri jeho súčasnej finančnej situácii schopné eliminovať) podmienený najmä úspešnosťou hospodárskej politiky zameranej na zníženie dovozu poľnohospodárskych a potravinárskych komodít (prevažne dotovaných). Od predpokladaného zvýšenia účinnosti a efektívnosti dotačnej politiky v poľnohospodárstve bude zrejme možné očakávať efekty až v nasledujúcom hospodárskom roku. Celkovo, s ohľadom na nízky podiel poľnohospodárstva na pridanej hodnote, nemožno v roku 1999 očakávať jeho významný vplyv na vývoj HDP (zhruba medzi 0,2 až -0,2 percentuálneho bodu).
Vývoj produkcie priemyslu v roku 1998 naznačuje, že s výnimkou niektorých odvetví prevládajú v priemysle stagnačné tendencie. Pri predpokladanej reštrikcii dopytu a malej pozornosti, ktorá sa zatiaľ venuje uplatňovaniu rýchlo účinných hospodárskopolitických opatrení na riešenie situácie v priemyselných podnikoch, nie je reálne očakávať v roku 1999 významnejšie zlepšenie konjunktúry v priemysle. Očakávame, že vývoj bude prinajlepšom podobný ako v roku 1998, t. j. prínos pre rast HDP zhruba na úrovni 0,5 percentného bodu.
Stavebníctvo, najmä so zreteľom na predpokladané zníženie verejných stavebných prác, zrejme neprispeje k rastu HDP, resp. zníži tento rast o 0,2 až 0,5 percentného bodu.
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, rast HDP bude aj v roku 1999 determinovať predovšetkým vývojom v sektore služieb, ktorý má najväčší podiel na celkovej pridanej hodnote v národnom hospodárstve. Jednoduchší je odhad vývoja v netrhových službách; vzhľadom na reštrikciu výdavkov štátu predpokladáme, že ich vývoj ovplyvní hospodársky rast v rozsahu -0,6 percentuálneho bodu zmeny HDP. Problematický je odhad vývoja v trhových službách (tie sa v roku 1998 podieľali takmer 50 % na pridanej hodnote v národnom hospodárstve), ktoré boli v posledných rokoch hlavným, ale z hľadiska reálnosti aj dosť diskutabilným zdrojom hospodárskeho rastu. Možno sa domnievať, že rôzne účelovo vytvorené firmy v danom sektore slúžili na presun zdrojov z výrobných podnikov, a tak modifikovali hospodárske výsledky nielen v sektore trhových služieb, ale aj vo sfére výroby tovarov. Prerušenie tohto procesu, o ktoré sa vláda usiluje, by zreálnilo pohľad na vývoj jednotlivých sektorov. Na jednej strane by bol vplyv sektora trhových služieb na vývoj HDP neutrálny. Na druhej strane by to však príspevok priemyslu k rastu HDP asi o 1 percentný bod zvýšilo a posunulo by ho na úroveň 1,5 percentného bodu.
Zo sumarizácie vplyvu jednotlivých odvetví na vývoj pridanej hodnoty vychádza, že zmena objemu pridanej hodnoty speje k rastu HDP v rozpätí 0-1 percentného bodu.
Príspevok ostatných zložiek HDP sa v roku 1998 rovnal 1,3 percentného bodu z celkového tempa rastu HDP, no v roku 1999 treba očakávať skôr ich záporný prínos v rozsahu -1 percentného bodu z celkovej zmeny HDP.
Možno očakávať, že po zrátaní dôsledkov zmeny pridanej hodnoty a zmeny ostatných položiek na HDP sa tempo jeho rastu bude v roku 1999 pohybovať v intervale -1 % až +1 %. Prirodzene, za predpokladu, že ŠÚ SR zreálni (aj spätne) výpočet tvorby HDP v tom zmysle, že nebude nadhodnocovať odhad pridanej hodnoty vytvorenej v podnikoch s 19 a menej zamestnancami. Ak bude ŠÚ SR pri výpočte HDP pokračovať doterajším spôsobom, potom rast štatisticky vykázaného HDP možno očakávať v intervale 1-3 %.
Predchádzajúci odhad vývoja výkonnosti hospodárstva, ktorý vznikol pri posúdení odbytových možností jeho odvetví, je inak v súlade s odhadom možných zmien v celkovom dopyte. Mierny pokles domáceho dopytu (v rámci neho možno očakávať pokles dopytu štátu, v lepšom prípade stagnáciu dopytu domácností a zmenšenie investičného dopytu) bude pravdepodobne len vyvážený prínosom poklesu mínusovej hodnoty čistého vývozu tovarov a služieb.
Vývoj na trhu práce bude určovať pokračujúca recesia v slovenskej ekonomike a s ňou spojený spôsob riešenia nerovnováhy v podnikovej sfére. Uvedomiť si pritom treba, že zamestnanosť znižovať a nezamestnanosť zvyšovať budú tak podniky, ktoré sa dostávajú do konkurznej situácie, ako aj podniky, v ktorých sa proces ozdravenia spravidla spája s prepúšťaním prebytočných zamestnancov.
Stratégia hospodárskej politiky vlády sa zameriava na vytváranie inštitucionálneho rámca trhovej ekonomiky a na získanie väčšieho objemu priamych zahraničných investícií. Takáto stratégia však môže priniesť citeľnejšie pozitívne výsledky pre hospodársky rast a zlepšenie situácie na trhu práce až po roku 1999. Nepriaznivé vyhliadky na hospodársky rast a na zvyšovanie nezamestnanosti umožňuje aj súčasná makroregulácia založená na mixe nevyhnutne reštrikčnej fiškálnej politiky a strnulej (inerčne k reštrikcii inklinujúcej) menovej politiky. Do hospodárskopolitického rámca, ktorý v roku 1999 skôr urýchli než zastaví nepriaznivé trendy na trhu práce, plne zapadá aj absencia priemyselnej politiky ako politiky zameranej na posilnenie konkurenčnej schopnosti slovenského hospodárstva.
Tak objektívna situácia v slovenskej ekonomike, ako aj doteraz vyvinuté úsilie na jej hospodárskopolitické zvládnutie vedú k predpovedi, že v roku 1999 sa miera nezamestnanosti bude v SR zvyšovať. V niektorých regiónoch sa priblíži ku kritickej 40-percentnej hodnote. Bez zmeny tých prvkov hospodárskopolitického rámca, ktoré priamo či nepriamo ovplyvňujú situáciu na trhu práce, môže nezamestnanosť už koncom 1. Q roku 2000 dosiahnuť hodnotu, pri ktorej v rámci súčasnej tvorby zdrojov a pri terajších pravidlách ich rozdeľovania vzniknú problémy s jej financovaním.
10. 4 Zhrnutie výhľadu
V závere výhľadu na možný vývoj slovenského hospodárstva v roku 1999 uvádzame ešte súhrn základných prognostických informácií v porovnaní s informáciami o prognózovanom a skutočnom vývoji ekonomiky SR v roku 1998.
Slabým miestom prognózy na rok 1998 bolo najmä značné podcenenie tak faktorov spôsobujúcich vonkajšiu nerovnováhu, ako aj dôsledkov pokusu o ich hospodárskopolitické riešenie. Máme tu na mysli najmä násilné udržiavanie nereálneho výmenného kurzu pri súčasnom znižovaní a (od 1. septembra 1999) aj úplnom odstránení dovoznej prirážky.
Naša prognóza predpokladá, že krátkodobé stabilizačné opatrenia zabránia ďalšiemu prehlbovaniu makroekonomickej nerovnováhy, no jej prejavy odstránia iba čiastočne. To bude mať spolu so zreteľnými stopami recesie vo vývoji výkonnosti hospodárstva zrejme za dôsledok, že rok 1999 bude označovaný za krízový rok ekonomiky. Aj preto tu (rovnako ako v predchádzajúcich častiach správy) považujeme za potrebné zdôrazniť, že recesia vstúpila do hospodárstva SR už v roku 1998, a teda už rok 1998 treba považovať za začiatok jeho terajšieho krízového obdobia.
11. Prehľad vybraných legislatívnych
a hospodárskopolitických opatrení
Legislatívna aktivita vlády i parlamentu týkajúca sa hospodárstva bola v minulom roku výrazne ovplyvnená parlamentnými i komunálnymi voľbami, problémami okolo voľby prezidenta, ako aj utváraním nových parlamentných a vládnych orgánov.
Kontroverznou zostala aj vo volebnom roku problematika privatizácie, ktorá v závere volebného cyklu vyústila do neúspešného referenda (z iniciatívy HZDS) o zákaze privatizácie šiestich strategických podnikov v oblasti energetiky a plynárenstva.
S ohľadom na vonkajšiu (po doznení účinnosti dovoznej prirážky) a vnútornú nerovnováhu redukovala vláda rozvojové programy so štátnou zárukou z pôvodných 18 na 4, problémy s financovaním výstavby diaľnic viedli tiež k redukcii predpokladaných výdavkov na ich výstavbu v roku 1999.
V sociálnej oblasti pokračoval a úprava dôchodkov, nemocenského a ďalších sociálnych dávok. Prijatý bol nový zákon o životnom minime a sociálnej výpomoci (jeho účinnosť však bolo potrebné sčasti odsunúť na 1. júl 1999).
Najvýznamnejším hospodárskopolitickým opatrením v roku 1998 bolo bezpochyby rozhodnutie NBS súčinnosťou od l. októbra 1998 zrušiť fluktuačné pásmo slovenskej koruny s následným zavedením plávajúceho kurzu Sk a naviazaním koruny na menový kôš zložený z DEM a USD.
Nová vláda bola nútená riešiť naliehavé problémy v oblasti štátnych financií. Schválila sa novela zákona o štátnom rozpočte, ktorá zosúladila rozpočtovaný a reálne dosiahnuteľný deficit štátneho rozpočtu na rok 1998, ako aj novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá upravuje podmienky financovania štátu v prvom štvrťroku 1999. S cieľom znížiť deficit štátneho rozpočtu sa od 1. 1. 1999 zvýšila spotrebná daň z uhľovodíkových palív a mazív a obmedzila sa obstarávacia cena osobných dopravných prostriedkov, ktorú daňovník môže zahrnúť medzi výdavky znižujúce základ dane.
Zrušili sa aj niektoré neštandardné hospodárske opatrenia predchádzajúcej vlády (zákon o revitalizácii podnikov, regulácia miezd ako podmienka na obnovenie činnosti Rady hospodárskej a sociálnej dohody); prešetrujú sa nezákonne a pre štát nevýhodne uzatvorené zmluvy. Vláda sa usiluje riešiť situáciu aj v problémových bankách a podnikoch a snaží sa vytvárať predpoklady na vstup strategických investorov.
Analýzu vypracovali Ivan Okáli,
Herta Gabrielová, Egon Hlavatý,
Karol Morvay a Richard Outrata z Ústavu
slovenskej a svetovej ekonomiky SAV.
