íkov. Ako už pred časom denník SME uviedol, na záver trvania Monetovej výstavy prijalo vedenie Kráľovskej akadémie umenia priam revolučné rozhodnutie, keď expozícia bude otvorená nonstop od soboty 17. apríla od deviatej hodiny ráno až do nedele 18. apríla do šiestej hodiny večer - teda 33 hodín. Tento ojedinelý krok medzi britskými múzeami i tento týždeň potvrdil hovorca Kráľovskej akadémie umenia D. Goldon, ktorý rozhodnutie zdôvodnil enormným záujmom o dielo Clauda Moneta. "Podľa našich odhadov nočná prevádzka umožní, aby diela tohto impresionistického maliara videlo o 8-tisíc návštevníkov viac ako pri bežnom otváracom čase," uviedol D. Goldon, ktorý dodal, že denný priemer návštevníkov výstavy sa pohyboval okolo 6,5 tisíca osôb. Expozícia nazvaná Monet v 20. storočí, ktorú pripravilo londýnske Múzeum Kráľovskej akadémie umenia v spolupráci s Múzeom výtvarného umenia v Bostone, mapuje tvorbu francúzskeho majstra od roku 1900 až do jeho smrti v roku 1926. Tretinu výstavy, ktorej zozbieranie trvalo štyri roky, tvoria maľby zo súkromných zbierok z celého sveta. Expozícia ponúka osemdesiat obrazov, pričom pri niektorých ide o celosvetovú verejnú premiéru. Vôbec po prvýkrát skupinovo predstavuje Monetove štyri obrovské plátna z neskorého obdobia s variácami na lekná z rokov 1915-26. Ďalej je sprístupnených 47 plátien zo slávnej série Nýmf a časť zo série pohľadov na Londýn, ktorý v rokoch 1899 až 1904 majster opakovane navštívil.
Metropola hrdého Albiónu však nezaháľa. Londýn už uplynulý týždeň pripravil (v spolupráci s Museum of Modern Art v New Yorku) ďalšiu hviezdnu výstavu, ktorou je retrospektíva jedného z najvplyvnejších amerických maliarov 20. storočia Jacksona Pollocka (1912-1956). Kultová Tate Gallery predstavuje umelca, ktorý stál pri zrode abstraktného expresionizmu - autentického vkladu amerického umenia do trendov moderného výtvarného umenia vo svete. Obraz J. Pollocka (viď fotografia) sa spájal s predstavou tvrdého chlapa: hrubého, neotesaného alkoholika, ale i človeka zmietaného vnútornými svármi a depresiami, citlivého i divokého umelca. Pre niekoho boli jeho práce barbarské, iným pripadali dekoratívne ako tapeta, ďalším, ako keby na plátno dopadla bomba a rozprskla sa na všetky strany. V každom prípade sa však Pollock stal slávnym najmä svojou originálnou technikou maľby - akčným maľovaním (tzv. action-painting). Ako dokumentujú filmy H. Namutha, Pollock doslova "tancoval" nad obrovskými plátnami položenými na zemi svojho ateliéru v bývalej stodole. Z namočených štetcov a tyčiek alebo priamo z plechovky nechával na plátna kvapkať farbu (tzv. dripping) alebo ich postriekaval v mohutných "špliechaniciach" (tzv. slash-painting) a postupne vytváral niekoľko vrstiev zložitých pavučín prepletených línií a škvŕn. "Na zemi som uvoľnenejší," vysvetľoval Pollock. "Cítim sa bližšie, takmer akoby som bol súčasťou obrazu, pretože takto môžem chodiť okolo neho, pracovať zo štyroch strán a doslova byť v jeho vnútri." Niektorí kritici prirovnali jeho techniku k džezu, ktorý Pollock rád počúval. Začal vraj obrysom figúry, automaticky, tak ako sa pred pretekmi rozcvičujú atléti. A potom ho strhol vír jeho imaginácie a v stupňujúcom sa tempe rozstrekoval farby, odtláčal žrde i svoje dlane, pridával drobné predmety, vrstvil farby a po celej ploche splietal husté liany línií. Postupne sa jeho obrazy stávali čoraz viac abstraktnejšími a Pollock pre ne už ani nepoužíval popisné pomenovania, ale len čísla. Ku klasickým príkladom tejto radikálnej metódy a vrcholom umelcovej tvorby patria "veľké pavučiny" - Number 1A (1948), Number 13A (1948), Summertime: Number 9A s motívmi americkej prérie, Lavender Mist: Number 1 porovnávané s neskorou tvorbou Clauda Moneta. Záver pollockovskej retrospektívy, ktorá potrvá do 6. júna, tvorí monumentálne dielo Blue Poles.
