Sedem kandidátov sa dnes uchádza o priazeň voličov v predčasných alžírskych prezidentských voľbách a väčšina z nich im v trojtýždňovej kampani v americkom štýle sľubovala celkom novú orientáciu krajiny, nádej a šancu na vykročenie z krízy. Kandidáti do nedele križovali krajinu s takými volebnými artiklami ako "skoncovanie s vlnou násilia, návrat mieru, dialóg, zmierenie, stabilita a skoncovanie s korupciou". Abdal Azíz Buteflika, podporovaný armádou i vládnymi stranami, chce nastoliť vládu "islamu bez fundamentalizmu a demokraciu bez sekularizmu". Ahmad Tálib Ibráhímí, ktorého podporil aj zakázaný Islamský front spásy (FIS), hlása nutnosť akceptovať alternatívu k moci. Tieto voľby skutočne sľubujú zmenu - všetci nádejní kandidáti vidia v rehabilitácii umiernených islamských síl spôsob, ako skoncovať s násilím islamských skupín, ktoré je v krajine prítomné od roku 1992, keď armáda pripravila Islamský front spásy (FIS) o volebné víťazstvo. Kandidátom sa však nepodarilo obnoviť vieru v obnovu spoločnosti, ktorá chátra už príliš dlho - a podľa voličov rehabilitácia FIS nestačí na jej ozdravenie. Niektorí mladí ľudia nechávali odpovede na výzvy svojich kandidátov priamo na pútačoch. Dotrhané a počmárané boli hlavne v najchudobnejších štvrtiach, kde sa očakáva veľmi nízka účasť na voľbách. Alžírčanov znechucujú skúsenosti z predchádzajúcich volieb, ktoré len zlegitimizovali moc tých, čo si ju predtým prisvojili vojenskou cestou (prezident Lamín Ziruál dosadený armádou v roku 1994 vyhral prezidentské voľby, referendum a jeho strana aj parlamentné a komunálne voľby), pričom ju nedokázali využiť na ozdravenie ekonomiky tejto krajiny s rozprávkovým bohatstvom ropy a zemného plynu a v neposlednom rade na zastavenie násilia. Šesť zo siedmich kandidátov volieb poukazovalo na volebné podvody v armádnych centrách, v ktorých sa hlasovalo v pondelok. "Toto nie je krajina, kde prezident vymenováva náčelníka armády. V Alžírsku je to naopak," hovorí alžírsky novinár Jásir Benmilúd. Armáda tam určuje politiku prakticky od získania nezávislosti v roku 1962 a podľa mnohých analytikov v roku 1992 volili mladí FIS pre jeho radikálny odpor k režimu, a nie preto, že chceli islamsky čistý štát. Aj prekvapivé odstúpenie Ziruála mnohí dávajú do súvislosti s jeho nezhodami s hlavnými veliteľmi v taktike voči islamským silám. Tie sa od roku 1992 zviditeľňujú krvavými atentátmi a v posledných rokoch aj brutálnymi masakrami civilistov najmä na vidieku. "Neexistujú dva totalitarizmy, politický a náboženský... Sú tej istej povahy, vymiesené z toho istého cesta," hovorí Jásir Benmilúd, alžírsky novinár vo svojej knihe. "Všetko je falošné, všetko je predstieranie: pluralita, voľby, výsledky, deklarácie, voliči aj televízia. Vieme, kto bude prezidentom, je to voľba tých, čo rozhodujú. Predstavenie teda pokračuje..." hovorí ďalší alžírsky novinár Sid Ahmad Mezian.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
