Rusi sa dočkali. Po niekoľkých neplnohodnotných rokoch prežitých bez zjavného vonkajšieho nepriateľa sa na scénu vrátili už overené Spojené štáty a NATO. Vajíčka a paradajky postriekali steny amerického veľvyslanectva. Ostatné zastupiteľské úrady boli záujmu Moskovčanov viac-menej ušetrené. V poňatí Rusov je NATO a USA jedno a to isté. Ostatní členovia sú vo vleku agresívnej politiky Washingtonu nováčikmi v rodine NATO, bývalí spojenci z Varšavskej zmluvy sú väčšinou pokladaní za hlupáčikov, ktorí čoskoro precitnú a ešte budú Moskvu prosiť, aby ich členstva v aliancii zbavila.
Konflikt v Juhoslávii dodal silu predovšetkým ruským nacionalistom, komunistom, fašistom. Je však pravda, že i ľudia, ktorí sa politiky štítia a je im srdečne jedno, či sedí v Kremli boľševik Ziuganov či spustnutý Jeľcin, po prvom bombovom údere spozorneli. Pod heslami Bráňme bratov Srbov či Obnovme slovanské bratstvo boli v prvých dňoch odhodlaní vziať do ruky samopal a odísť smerom na Belehrad. Dnes veľa občanov vytriezvelo. Objavuje sa stále viac názorov typu "máme svojich problémov dosť" a "naši chlapci si užili v Čečensku". Prekvitá i ľudový humor a pozornosť karikaturistov a vtipkárov sa na chvíľu odpútala od domácich politických kreatúr, čo najmä čiernym humorom prenasledovaní poslanci vítajú. V súčasnosti je najpopulárnejším sloganom v Moskve a širokom okolí výkrik: "Monika, mala si silnejšie stisnúť zuby!"
Pôvodne formované oddiely dobrovoľníkov sa kamsi vytratili, pár jedincov sa v Juhoslávii pohybuje, ale zvrátiť pomer síl pravdepodobne v prospech Srbov nedokáže. Silácke reči zostali len pustým tliapaním a tí najaktívnejší sa zmohli iba na akcie typu Nejedzte americkú zmrzlinu. Uskutočnilo sa niekoľko demonštratívnych, verejných konzumácií tradičnej ruskej "lakomky" pred McDonaldom, ale na šliapanie po hamburgeroch, na ktoré niektorí vyzývali, neprišlo. Iná sieť rýchleho občerstvenia v Rusku neexistuje a "lakomka" tiež nie je vždy k dispozícii. V Petrohrade vyhodili z univerzity troch amerických pedagógov, ale na druhý deň zistili, že nemajú nikoho iného, kto by mohol učiť angličtinu, a študenti sa búria. Američanov s ospravedlnením prijali späť. Potom ešte pár sfanatizovaných upratovačiek vymenilo handry za americkú zástavu a pochvaľovalo si, aké je to kvalitné, savé tkanivo. Tým sa organizácia masového odsunu dobrovoľníkov na front skončila. Aj kokakola ide na odbyt a na americké filmy chodí stále viac divákov než na domácu produkciu. Slovná podpora Srbov však trvá a juhoslovanský konflikt sa stal významným faktorom vo vnútornej politike.
Rusko je pred parlamentnými voľbami, v budúcom roku ho čakajú veľavýznamné voľby prezidentské. Vojna na Balkáne je prakticky jediný problém, na ktorého riešenie majú rovnaký názor všetky znepriatelené strany - komunisti, demokrati, Kremeľ, vláda i fašisti. Teraz sa len v rámci predvolebnej kampane predháňajú, kto dokáže vyvolať vo verejnosti väčšiu nenávistnú extázu proti NATO. Prístup k veci sa líši len v drobnostiach, ako či namieriť na Európu jadrové rakety či nie, alebo či doviezť Belehradu pár systémov protiraketovej obrany S-300, či radšej uspokojiť túžbu po slovanskom bratstve a humanitárnej pomoci.
Vojna v Juhoslávii len posilnila antizápadné nálady, ktoré v Rusku rozkvitajú už niekoľko rokov. Najprv krachli ekonomické reformy, ktoré boli presadzované tzv. prozápadníkmi - mladými ekonómami na čele s Jegorom Gajdarom. Rusi namiesto toho, aby sa dovtípili, že kriminalita, nízka pracovná morálka, korupcia a socialistické zlozvyky majú omnoho väčšiu vinu na tragickom ekonomickom neúspechu než Bill Clinton, vyhlásili západný štýl života za nemorálny, západnú kultúru za úbohú a západnú ekonomiku za nevhodnú pre slovanskú dušu. Úder zasiahol i predstavy o západnom vzore demokracie. Rusi sú s každou bombou, ktorá dopadá na Juhosláviu, rozčarovanejší a tvrdohlavejší.
Veľká časť obyvateľstva začína veriť tomu, že za nešťastie, ktoré postihlo Rusko, môžu USA. Že si treba utiahnuť ešte viac opasky a začať sa vyzbrojovať pre prípad, že by po Belehrade dostali Američania chuť na Moskvu. Že teraz nie sú hlavné platy, úrody či výrobný proces, ale atómové ponorky a protivzdušná obrana. Vonkajší nepriateľ bude hlavným esom mnohých strán v predvolebnom boji. A budúca duma nebude červenšia než tá súčasná. Bude však smrdieť nacionalizmom a falošným slovanstvom.
PETRA PROCHÁZKOVÁ,
agentúra Epicentrum, Moskva
