Ak Miloševič odmieta prítomnosť pozemných vojsk medzinárodného spoločenstva na území Kosova pod akoukoľvek hlavičkou, leteckými útokmi sa pravdepodobne nezabezpečí návrat vyhnaných kosovských Albáncov a ani ich ochrana. Zdá sa, že ide o poznanie, ku ktorému dospeli spojenci NATO aj po stretnutí ministerky zahraničných vecí Spojených štátov Madeleine Albrightovej a jej ruského kolegu Igora Ivanova v nórskom hlavnom meste Oslo.

I keď narýchlo zorganizovaná schôdzka politikov - vôbec prvá na tejto úrovni od začiatku spojeneckých náletov - priniesla skôr dohodu o nedohode, dôležité je niečo iné: nie všetko ministerka a minister novinárom povedali. Igor Ivanov akoby chápal, že zastavenie humanitnej katastrofy, odohrávajúcej sa v Kosove "zásluhou" Miloševiča - aj keď Rusi oficiálne hovoria o vine NATO - sa nedá zariadiť inak ako odchodom srbských vojsk z Kosova a následným vstupom medzinárodných síl do krvácajúcej provincie.

Amerika by chcela, aby sa na časti tejto sily podieľali aj ruské jednotky podobne ako v Bosne. Lenže Washington, Londýn a ďalšie centrá NATO sa zároveň jasne vyjadrujú, že jadro ozbrojenej moci by mali tvoriť spojenci NATO. Túto zásadu proklamoval v Bruseli aj hlavný veliteľ spojeneckých armád Severoatlantickej aliancie, generál Wesley Clark, ktorý nezvyčajným spôsobom rovnú hodinu hodnotil výsledky už tri týždne trvajúcej "leteckej kampane". S ukazovadlom v ruke krúžkoval nielen strategické ciele srbskej armády, ktoré lietadlá a rakety úspešne zasiahli, pričom zdôraznil, že výsledky mohli byť efektívnejšie, keby počasie bolo spolupracovalo s NATO. Iba sedem dní sa dalo naplno operovať a v ďalších dňoch sa musela až polovica štartov odvolať. Generál na premietacom paneli jasne rozlišoval presné zásahy leteckých síl NATO na nervové body srbskej štyridsaťtisícovej armády v Kosove a na zničené domy, budovy a civilné zariadenia, ktoré zlikvidovali tanky, no belehradská propaganda to vydáva za následky útokov "agresora". Generál Clark po prvý raz hovoril o stratégii leteckého zásahu: "Cieľ spočíval v nátlaku na Miloševiča, aby akceptoval podmienky spojencov vyplývajúce z kosovskej dohody. Na to mali slúžiť údery na jeho bezpečnostné sily a vojenskú veliteľskú kontrolu. Lenže jeho ochota akceptovať škody je veľká." A najmä preto generál Clark dostane nové posily: nielen ďalších tristo amerických lietadiel, čím by mala letecká spojenecká sila dosiahnuť do konca týždňa celkovo tisíc bojových strojov, ale britský premiér Tony Blair prisľúbil ďalšie pozemné jednotky, ktoré sa už pripravujú z nemeckých základní na odchod do Macedónska, kde je dosiaľ dvanásťtisíc vojakov NATO pomáhajúcich kosovským utečencom. Keďže podľa generála zatiaľ nevidno znaky sťahovania Miloševičových vojsk z Kosova do Srbska, čo je jedna z podmienok hľadania mieru, aliancia bude v nasledujúcich dňoch ešte intenzívnejšie než dosiaľ likvidovať jeho údernú silu... Iná cesta sa zatiaľ nečrtá, ibaže by Miloševič prijal podmienky, ktoré dobre pozná. MICHAL HAVRAN