Parlamentné voľby 1998 znamenali pre ďalší osud Slovenska významný medzník. Minulé volebné obdobie by sme zjednodušene mohli charakterizovať ako vývin "od narastajúcej nespokojnosti k zmene". Ako píše sociologička Zora Bútorová, voľby poskytli vzácnu príležitosť, aby verejná mienka neostala odsúdená na rolu pasívneho zrkadla kolektívnej frustrácie, ako to bolo počas uplynulých štyroch rokov. Účet, ktorý občania minulej vláde vystavili, nebol vôbec lichotivý. Zmena vládnej garnitúry znamenala nádej na zmenu spoločenských pomerov. Ako občania vnímajú povolebný vývoj? Ktoré spoločenské problémy pokladajú za najzávažnejšie? Ako reagujú na prvé kroky vlády? Aký je ich postoj k vyrovnávaniu sa s nedávnou minulosťou? Ako vidia smerovanie krajiny do budúcnosti - prevláda optimizmus alebo pesimizmus?
Na tieto a ďalšie otázky sa pokúsime odpovedať prostredníctvom výsledkov prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v januári tohto roku. Zber údajov realizovala agentúra Focus. Výberová vzorka 1806 respondentov zahŕňa obyvateľov Slovenska od 18 rokov a je reprezentatívna z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti sídla a kraja.
Čo verejnosť najviac trápi ?
Minuloročné parlamentné voľby sa stali symbolom zmeny. Jedni očakávali zásadnejší obrat smerom k demokracii a právnemu štátu. Druhí zlepšenie ekonomického či sociálneho postavenia. Tretí odstránenie krízy v zdravotníctve, školstve či bytovej politike. Štvrtí chceli skoncovať s rozmáhajúcou sa kriminalitou a mafiánskymi praktikami. Citlivým indikátorom napĺňania týchto očakávaní je aj to, ako verejnosť vníma aktuálne spoločenské problémy. Ktoré z nich považujú občania krátko po voľbách za najnaliehavejšie? A ako sa zmenila situácia v porovnaní s predvolebným obdobím?
Posuny vo vnímaní závažnosti spoločenských problémov ukazuje tabuľka 1.
Tabuľka1
"Ktoré problémy pokladáte na Slovensku
za najzávažnejšie?"
1997 1999
Životná úroveň 67 % 56 %
Nezamestnanosť 39 % 48 %
Kriminalita, organizovaný zločin 43 % 36 %
Zdravotníctvo 14 % 33 %
Ekonomika, privatizácia 14 % 22 %
Politika, demokracia 38 % 15 %
Morálka, korupcia 16 % 15 %
Bývanie 7 % 13 %
Školstvo a vzdelávanie 4 % 10 %
Drogy a alkohol 5 % 4 %
Etnické problémy 6 % 3 %
Ekológia 3 % 1 %
Zahraničná politika 4 % 1 %
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, október 1997 a január 1999
V porovnaní s predvolebným obdobím nastali v rebríčku spoločenských problémov významné rozdiely a posuny. Zásadnú zmenu možno vidieť už na prvý pohľad vo výraznom poklese naliehavosti problémov politiky a demokracie (čo sa v konečnom dôsledku prejavilo zvýšením dôveryhodnosti politických inštitúcií a súhlasom so snahou novej vlády zaviesť poriadok v spoločnosti) a na druhej strane vo výraznom náraste naliehavosti sociálno-ekonomických problémov.
Prvé miesto v rebríčku obsadili problémy životnej úrovne a sociálnych istôt. V porovnaní s rokom 1997 podiel respondentov pociťujúcich tento problém klesol zo 67 % na
56 %. Tento pokles je však iba zdanlivý, pretože problémy životnej úrovne a sociálnych istôt (nízkych platov, vysokých cien, nízkych dôchodkov, chudoby či vysokých životných nákladov) sa "preliali" do oblastí, v ktorých sa ekonomická kríza prejavuje najmarkantnejšie a občania ju vnímajú najmä cez svoju osobnú sociálnu situáciu - zdravotníctvo, nezamestnanosť, bývanie, školstvo. Zároveň 22 % opýtaných vidí problémy aj v makroekonomickej perspektíve a za naliehavý problém Slovenska považuje ekonomiku a privatizáciu.
Druhé miesto v rebríčku naliehavosti problémov našej spoločnosti patrí problému nezamestnanosti. Kým v roku 1997 pociťovalo tento problém 39 % respondentov, v januári 1999 to bol už takmer každý druhý respondent (48 %).
Problém kriminality a organizovaného zločinu v porovnaní s rokom 1997 síce poklesol zo 43 na 36 %, ale stále zostáva medzi najzávažnejšími spoločenskými problémami. V spontánnych odpovediach respondentov rezonujú predovšetkým problémy organizovaného zločinu a násilnej trestnej činnosti, ako vyčíňanie mafií, vydieranie, vyberanie výpalného, vraždy, výbuchy a pod.
Najdramatickejší nárast zaznamenalo v rebríčku zdravotníctvo, ktoré uvádza medzi tromi najzávažnejšími spoločenskými problémami každý tretí občan na Slovensku. Zo siedmej priečky z roku 1997, keď ho uvádzalo iba 14 % opýtaných, postúpilo v súčasnosti na štvrtú priečku.
Piate miesto patrí problémom ekonomiky a privatizácie. Aj v tomto prípade sa naliehavosť problému zvýšila zo
14 % v roku 1997 na 22 % v roku 1999. Vyčerpanie štátnych financií, zadlženosť štátu, platobná neschopnosť, vytunelovanie štátneho majetku, mrhanie peniazmi daňových poplatníkov, daňové úniky, stabilita meny, to sú najčastejšie uvádzané typy ekonomických problémov.
O šiestu a siedmu priečku sa delia spoločne problémy politiky a demokracie (15 %) s problémami morálky a korupcie (15 %). Ako sme už spomenuli, problém politiky zaznamenal výrazný pokles naliehavosti. Kým v roku 1997 ho uvádzala viac ako tretina populácie (38 %), v povolebnom období je problémom iba pre 15 % opýtaných. Vysvetlenie možno vidieť v tom, že vysoké napätie v spoločnosti vyplývajúce z nespokojnosti so stavom demokracie a právneho štátu pokleslo po zásadnom obrate v štýle vládnutia.
Problémy bývania (nedostatok bytov, zastavená bytová výstavba, drahé byty a pod.) uviedlo 13 % respondentov; školstvo a vzdelávanie považuje za naliehavý spoločenský problém každý desiaty opýtaný. Ďalším problémom patrí menej výrazné miesto. Drogy a alkohol sú závažným problémom pre 4 % respondentov, etnické problémy pre 3 % a ekológia pre 1 % opýtaných. Zahraničnú politiku občania dlhodobo vnímajú ako nie príliš naliehavý problém.
Povolebná situácia a prvé kroky vlády očami občanov
Negatívne trendy vo vývoji bezpečnosti občanov, spravodlivosti v spoločnosti, postavenia a šancí mladých ľudí, medzinárodného postavenia Slovenska, stavu demokracie, dodržiavania ústavy a zákonov či šancí občanov bez ohľadu na ich politickú príslušnosť pociťovala slovenská verejnosť už dlho pred parlamentnými voľbami. Je iba prirodzené, ak slovenský občan od povolebného vývoja očakával zásadnejšie zmeny tejto nepriaznivej situácie.
Podľa zistení agentúry Focus v októbri 1998 boli na Slovensku rozšírené veľké očakávania. Týkali sa najmä zlepšenia medzinárodného postavenia Slovenska a úrovne demokracie, čo predpokladal zhruba každý druhý občan. O niečo skeptickejšie, ale ešte stále mimoriadne vysoké boli očakávania priaznivého vývoja ekonomiky SR (44 % očakávalo veľmi alebo skôr priaznivý vplyv výsledkov volieb), dodržiavania ústavy a zákonov štátnymi orgánmi
(45 %), vývoja životnej úrovne (38 %), objektívnosti STV (38 %), ochrany občanov pred kriminalitou (36 %), vytvárania pracovných príležitostí (34 %). Najviac skepsy prejavovala verejnosť v otázke priaznivého vývoja vzťahov medzi politikmi rôznych strán (29 %).
Graf 1
"Myslíte si, že slovenská spoločnosť
sa po parlamentných voľbách
v septembri 1998 uberá:" (%)
úplne správnym smerom 5
skôr správnym smerom 42
skôr nesprávnym smerom 24
úplne nesprávnym smerom 10
nevie 19
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, január 1999
Ako ukázali výsledky januárového výskumu IVO (graf 1), za pozitívny obrat v krátkom povolebnom vývoji možno považovať prevažujúci názor občanov, že slovenská spoločnosť sa po parlamentných voľbách v septembri 1998 uberá správnym smerom. Aj napriek optimistickému presvedčeniu takmer polovice populácie niektoré skupiny obyvateľstva sa s týmto názorom nestotožňujú. Ide hlavne o ľudí, ktorých zasahuje zvýšená sociálno-ekonomická záťaž, ako sú dôchodcovia, nezamestnaní, nekvalifikovaní manuálni pracovníci, ľudia s najnižším vzdelaním alebo s najnižšími príjmami.
Aj prvé kroky vlády premiéra Dzurindu prijíma verejnosť diferencovane. Ako ukazuje tabuľka 2, občania oceňujú predovšetkým tie rozhodnutia, ktoré vedú k náprave v oblasti demokracie a právneho štátu. Najväčšmi sa stotožňujú s rozhodnutím, že si budú môcť zvoliť prezidenta v priamej voľbe, s čím súhlasilo až 87 % opýtaných. Vysokú podporu verejnosti majú aj rozhodnutia súčasného vládneho kabinetu prehodnotiť tie zmluvy uzavreté za predchádzajúcej vlády, ktoré poškodzujú štát (77 %), obnovenie vyšetrovania únosu Michala Kováča mladšieho a smrti Róberta Remiáša (62 %) a výmena riaditeľa Slovenskej televízie Igora Kubiša (54 %). Zdržanlivejšie už posudzujú výmenu úradníkov na okresných úradoch (47 % súhlasiacich : 36 % nesúhlasiacich) alebo rozhodnutie vládnej koalície postaviť spoločného prezidentského kandidáta Rudolfa Schustera (36 % : 38 %).
Zložitú ekonomickú situáciu sa vládny kabinet rozhodol riešiť prijatím balíčka ekonomických opatrení. Tento krok si našiel v radoch občanov viac odporcov (47 %) ako prívržencov (39 %). Citlivá reakcia verejnosti na slovensko-maďarské vzťahy napovedá, že ani účasťou Strany maďarskej koalície vo vláde sa tento problém uspokojivo nevyrieši. Začlenenie SMK do vládnej koalície považuje za správny krok 36 % opýtaných. Viac ako polovica respondentov ho odmieta (53 %). Podobné je rozloženie názorov verejnosti aj v prípade rozhodnutia o znovuzavedení dvojjazyčných vysvedčení (36 % : 51 %).
Názory na tieto kroky vlády sú s výnimkou priamej voľby prezidenta politicky polarizované. V zásade platí, že kým prívrženci strán vládnej koalície ich nadpriemerne podporovali, tak prívrženci parlamentnej opozície ich nadpriemerne odsudzovali. Za zmienku však stojí, že názory prívržencov SNS a HZDS sa líšia. Citeľnejšiu snahu stúpencov SNS dištancovať sa od krokov bývalej vlády V. Mečiara vidno najmä v prípade váhavých postojov k obnoveniu vyšetrovania únosu Michala Kováča mladšieho a smrti Róberta Remiáša či k prehodnoteniu nevýhodných zmlúv uzavretých za predchádzajúcej vlády.
Odmietanie hrubej čiary
za minulosťou
Citlivosť verejnosti na zneužívanie moci, porušovanie ústavnosti, ktoré buď priamo súviseli s pôsobením vlády Vladimíra Mečiara, alebo pri ktorých bolo medializované takéto podozrenie, bola v predvolebnom období čoraz väčšia. Sľubovaná politická zmena - zmena k "lepšiemu Slovensku" - si po voľbách vyžadovala od jej víťazov zásadný postoj nielen smerom do budúcnosti, ale aj do minulosti. Podozrenia z trestnej činnosti bývalej politickej moci musela súčasná vláda i parlament riešiť okamžite. Verejnosť vnímala tieto kroky pozitívne nielen v súvislosti s rozhodnutím obnoviť vyšetrovanie únosu Michala Kováča mladšieho a smrti Róberta Remiáša či s prehodnotením nevýhodných zmlúv, ale aj v prípade vydania niektorých aktérov bývalej vládnej moci do rúk spravodlivosti.
Podľa marcového prieskumu IVO rozhodnutie poslancov NR SR vydať bývalého ministra vnútra, poslanca za HZDS Gustáva Krajčiho na trestné stíhanie považujú za správne takmer dve tretiny respondentov. Tretina opýtaných toto rozhodnutie zákonodarného zboru neschvaľuje. Podobne reagovali občania aj v prípade bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu - dve tretiny z nich považujú za správne, ak by poslanci rozhodli o jeho vydaní na trestné stíhanie. Iba štvrtina respondentov takýto krok neschvaľuje.
Kauzy týkajúce sa ďalších dvoch poslancov - Jána Slotu a Petra Ďuračku posunuli spomínaný problém do roviny so širším morálnym, politickým a právnym kontextom. Verejnosť sa však k všeobecnému problému imunity poslancov postavila jednoznačne (graf 2). V prípade, že sú poslanci podozriví z trestnej činnosti, ktorá nesúvisí s vykonávaním ich mandátu, až 78 % opýtaných nesúhlasí s tým, aby boli chránení imunitou. Iba 16 % respondentov má opačný názor. Takéto jednoznačné NIE verejnosti imunite poslancov by nemalo ostať bez povšimnutia.
Graf 2
"Aký je váš názor na to, že poslanci NR SR
sú chránení poslaneckou imunitou aj v prípade
podozrenia z trestnej činnosti, ktorá nesúvisí
s vykonávaním ich poslaneckého mandátu?"
Je to:
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, marec 1999
Očakávania do budúcnosti
- povolebné vytriezvenie
Zdá sa, že vyrovnávaniu sa s negatívami minulosti dáva verejnosť zelenú. Ako však vidí budúcnosť? O tom, čo sa počas nastávajúceho volebného obdobia, do roku 2002, môže stať na Slovensku, existujú rozličné predstavy. Do akej miery pokladajú občania za pravdepodobné, že sa odohrajú nasledujúce udalosti, ukazuje tabuľka 3. Optimistické očakávania prevládajúce tesne po voľbách vystriedalo vytriezvenie - očakávania budúceho vývoja sú už vo väčšine prípadov pesimistické.
V sociálno-ekonomickej oblasti je podľa väčšiny respondentov nepravdepodobné, že sa podarí zvýšiť životnú úroveň obyvateľstva, znížiť nezamestnanosť, rozbehnúť bytovú výstavbu, udržať kurz koruny či odstrániť krízu v zdravotníctve. Naopak, každý druhý respondent očakáva, že sa zdvihne vlna štrajkov a sociálnych nepokojov. Podobne negatívne vyznievajú aj názory na potlačenie kriminality, rasovej neznášanlivosti či obmedzenie korupcie štátnych úradníkov. Ani v zahraničnej politike občania neočakávajú zázraky. Polovica z nich považuje za nepravdepodobné, že pri integrácii do Európskej únie Slovensko dobehne Českú republiku, Poľsko a Maďarsko.
Optimistické očakávania prevládajú nad pesimistickými iba v prípade priamej voľby prezidenta, zvýšenia zahraničných investícií na Slovensko a zlepšenia financovania samospráv miest a obcí vďaka decentralizácii. Občania zaujali stanovisko aj k často pertraktovanej téme stability širokej vládnej koalície (SDK-SDĽ-SMK-SOP) počas celého štvorročného obdobia. Dva takmer rovnaké tábory - optimisti a pesimisti - napovedajú, že istá miera skepsy v otázke stability vládnej koalície nie je rozšírená len medzi niektorými politikmi či politickými analytikmi, ale aj časťou verejnosti. Na druhej strane len necelá tretina opýtaných pokladá za pravdepodobné, že Vladimír Mečiar opäť zaujme významnú pozíciu v slovenskej politike. Spomedzi tých, ktorí očakávajú Mečiarov návrat do politiky, je, prirodzene, najviac priaznivcov HZDS a tých, ktorí ho považujú za najdôveryhodnejšieho politika.
Aj napriek tomu, že verejnosť si o zlepšení vývoja vo svojej krajine nerobí nijaké ilúzie, prípadné prehlbovanie sociálnych problémov by pravdepodobne viedlo k frustrácii. To, či sa podarí presadiť zásadné zmeny a vyviesť Slovensko z najhoršieho, závisí aj od politikov, ktorí vo voľbách dostali dôveru občanov. Informácie o tom, aké sú politické nálady verejnosti, ako sa zmenila dôveryhodnosť politických strán, inštitúcií a politikov, prinesie ďalšia časť analýzy výskumu IVO. MARIÁN VELŠIC
Inštitút pre verejné otázky Bratislava
