Mnohí v zaplnenom hľadisku zimného štadióna v Žiline možno už aj zabudli, že Michal Hreus (25), strelec jediného gólu Slovenska v odvetnom prípravnom stretnutí s Českom (1:2), je žilinský rodák. Pamätáte si, kedy ste naposledy hrali na materskom ľade?
"Veľmi presne. Pred dvanástimi rokmi ešte ako mladší dorastenec. Hrával som vtedy aj s Robom Petrovickým. Potom som odišiel do pražskej Sparty."
m Nasledovala šesťročná anabáza v nemeckých kluboch. Z Krefeldu ste pred touto sezónou prestúpili do Skalice, ktorá sa v Extralige nestretla so Žilinou. Pocity v reprezentačnom drese pred žilinským publikom?
"Naozaj veľmi zvláštna zmes zodpovednosti a špecifickej motivácie. V hľadisku i v okolí som zaregistroval dosť tvárí, niektoré som musel utriediť, odkiaľ ich poznám. Príjemné stretnutia."
m Boli na tribúne aj rodičia?
"Nie, žijú v Prahe."
m Český komplex slovenská reprezentácia zlomila v nedeľu v Liptovskom Mikuláši.
"Tam sa mne aj celému mužstvu hralo lepšie, aj keď gól som dal iba v Žiline. V Mikuláši som mal lepší pocit z hry, v Žiline už Česi lepšie korčuľovali."
m Vaša formácia s Pardavým a Bartošom na krídlach bola najskúsenejšia. Ako sa vám spolupracovalo?
"Aj keď sme všetci traja odlišné hokejové typy, išlo to. Každý sme dali po jednom góle, čo nie je zlá bilancia v dvoch zápasov."
m Ostali ste v dvanástke, ktorú tréner Ján Šterbák nominoval na ďalšie prípravné zápasy s Fínskom v Bratislave. Veríte, že si zahráte aj na MS v Nórsku?
"Priznám sa, že je to môj tajný sen. Rozhodujúce však bude, koľko útočníkov príde zo zámoria. Som pripravený aj na to, že na poslednú chvíľu budem mať smolu. Tak, ako sa mi to stalo pred dvoma rokmi pred šampionátom vo Fínsku. Tesne pred začiatkom prišiel z Los Angeles Stümpel a ja som necestoval. Aj taký je hokej." (ju)
