a zahraničný kapitál
8. 1 Platobná bilancia
Predbežné údaje o vývoji platobnej bilancie v roku 1998 nasvedčujú, že nerovnovážne tendencie sa výrazne prehĺbili aj vo vývoji vonkajších ekonomických vzťahov. Vo vývoji platobnej bilancie tu nepriaznivo pôsobili predovšetkým:
- narastajúci deficit obchodnej bilancie,
- zhoršenie vývoja bilancie služieb a príjmov,
- nepostačujúci prílev zahraničného kapitálu, ktorý klesol pod úroveň umožňujúcu krytie schodku bežného účtu platobnej bilancie.
Pokračujúci rast deficitu obchodnej bilancie spôsobil za 11 mesiacov schodok vo výške 2,062 mld USD (za rok 1997 1,471 mld USD). Oproti predchádzajúcemu roku sa k celkovému schodku pripojilo aj zhoršenie výsledkov bilancie služieb, kde vzrastali platby za služby rýchlejšie než inkaso. Zhoršili sa najmä výsledky v dopravy a cestovnom ruchu. V úhrne viedli tieto výsledky k výraznému deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý dosiahol len za 11 mesiacov celkovo 1 884 mld USD. K prehlbujúcej sa nerovnováhe prispel aj nepriaznivý vývoj prílevu zahraničného kapitálu, ktorý nedosahoval úroveň zodpovedajúcu potrebám reštrukturalizácie ako v susedných, transformujúcich sa krajinách. Ani určité zvýšenie prílevu v roku 1998 neumožňovalo kompenzovať narastajúci schodok na bežnom účte platobnej bilancie. Devízové rezervy pri svojom poklese dosiahli stav umožňujúci krytie len 2,3-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb.
Celkový predbežný deficit platobnej bilancie za 11 mesiacov dosiahol 502 mil. USD (v roku 1996 prebytok 237 mil. USD a v roku 1997 prebytok 46 mil. USD). Celková hrubá zadlženosť SR dosiahla za 10 mesiacov roka 1998 12,2 mld USD, čo predstavovalo 2 262 USD na obyvateľa. Čistá zahraničná zadlženosť za to isté obdobie dosiahla 3,5 mld USD a v porovnaní so stavom na začiatku roka sa zvýšila z 1,9 mld USD o 1,6 mld USD, t. j. o 84,2 %.
8. 2 Zahraničný
kapitál
V roku 1998 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom prílev zahraničného kapitálu do ekonomiky SR zintenzívnil. Podľa údajov o vývoji platobnej bilancie NBS prílev priamych zahraničných investícií (PZI) ku koncu októbra 1998 predstavoval 12 036 mil. Sk (343 mil. USD). Stav zahraničného kapitálu (PZI a portfóliových investícií) v SR ku koncu septembra 1998 dosiahol 64,4 mld Sk (1 810 mld. USD), z toho v podnikateľskom sektore 52,1 mld Sk. V prepočte PZI na obyvateľa si Slovensko doterajšie postavenie medzi ostatnými tranzitívnymi krajinami strednej a východnej Európy v tomto ukazovateli zlepšilo, keď sa úrovňou 336 USD na obyvateľa priblížilo k úrovni Poľska, hoci stále zostáva za ním, ČR, Slovinskom a Maďarskom (tabuľka 13).
Pozitívnym javom v príleve zahraničného kapitálu bola aj skutočnosť, že sa posilnila orientácia na priemysel (74 % oproti 45 % v roku 1997). Najviac týchto investícií smerovalo do výroby kovov a do potravinárskeho priemyslu. Napriek uvedenej pozitívnej tendencii pretrvával nedostatočný prílev PZI do sofistikovanejších výrob spracovateľského priemyslu.
Na príleve PZI do podnikateľského sektora sa najviac podieľali investori z USA, Veľkej Británie a Holandska, v bankovom sektore dominovala Veľká Británia, USA a Nemecko. Pozitívna je aj regionálna orientácia týchto investícií, keď 49,5 % smerovalo do Prešovského a Košického kraja a len 37 % do Bratislavy a Bratislavského kraja, čím sa doterajšia regionálna nevyváženosť zahraničných investícií mierne znížila.
V dôsledku intenzívnejšieho prílevu PZI sa zlepšila aj skladba finančných a kapitálových zdrojov platobnej bilancie (tabuľka 14). Podiel PZI na celkových zdrojoch sa zvýšil z 3,2 % v roku 1997 na 18,2 % v roku 1998, ale vzhľadom na vysoký objem realizovaných investícií sa ich relatívna participácia na týchto investíciách podstatnejšie nezvýšila. Zvýšila sa však participácia zahraničných úverových zdrojov, ktorých objem v roku 1998 oproti roku 1997 podstatne vzrástol - z 35 mld Sk na 52 mld Sk (o 48 %) a ich podiel na celkových finančných a kapitálových zdrojoch sa zvýšil z 39 % na 79 %. Na čerpaní zahraničných úverov sa najviac podieľali odvetvia dopravy a spojov a výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody.
V roku 1998 ďalej pokračoval, aj keď pomalším tempom, vývoz kapitálu, predovšetkým vo forme priamych zahraničných investícií. Jeho objem predstavoval ku koncu októbra minulého roku 2,9 mld Sk. V oblasti stredno- a dlhodobých finančných úverov sa realizovalo prevažne ich splácanie. Znížili sa aj krátkodobé zdroje v zahraničí.
9. Finančná
a menová politika
Prehĺbenie nerovnováhy vo vnútorných i vonkajších ekonomických vzťahoch v SR sa výraznejšie prejavilo vo finančných a v menových výsledkoch ekonomického vývoja v roku 1998, kde sa kriticky zhoršil stav oproti predchádzajúcim rokom. Hoci tempo rastu HDP si zachovalo svoju (i keď klesajúcu) dynamiku a aj ďalšie makroekonomické indikátory dosahujú celkove únosnú úroveň, vývoj makroekonomických veličín, charakterizujúcich finančnú a menovú politiku, zodpovedá skôr krízovej situácii.
9. 1 Finančná
a rozpočtová politika
Optimistické (a inak málo reálne) predstavy schváleného štátneho rozpočtu na rok 1998 sa opierali o možnosť zachovať niektoré priaznivé ekonomické výsledky, ktoré sa dosiahli v slovenskej ekonomike v rokoch 1995-1997, a to najmä relatívne vysoký rast HDP, relatívne nízka miera inflácie a únosná miera nezamestnanosti. Predpokladalo sa, že dosahované, mierne spomalené tempo rastu a zlepšenie finančnej a rozpočtovej disciplíny umožnia stabilizovať štátny rozpočet, a to predovšetkým vďaka rýchlejšiemu rastu rozpočtových príjmov, najmä daňových. V schválenom návrhu štátneho rozpočtu na rok 1998 sa preto rátalo s rastom celkových príjmov o 4,0 mld Sk pri raste daňových príjmov až o 21,0 mld Sk (o 14,4 %), čo sa ukazovalo nereálnym. Ďalším rizikovým faktorom, ktorého vplyv od roku 1995 postupne narastal, boli vysoké náklady dlhovej služby - už v návrhu rozpočtu na rok 1997 predstavovali 34 % nárastu rozpočtových výdavkov na tieto účely. Riziká roku 1998 zvýšili i presuny úhrad niektorých vecných výdavkov z roku 1997 do roku 1998 (v rozsahu cca 4,0 mld Sk), ktoré mali fiktívne zabezpečovať splnenie plánovaného rozpočtového deficitu v roku 1997.
Predbežné skutočné výsledky plnenia štátneho rozpočtu v roku 1998 potvrdzujú reálnosť uvedených rizík, i keď už boli tlmené úpravou štátneho rozpočtu koncom roka 1998. Aj predbežné výsledky ukazujú, že sa nepodarilo výraznejšie zlepšiť príjmovú situáciu, keď daňové príjmy, ktoré tvoria základ rozpočtových príjmov, hlboko zaostali za schváleným štátnym rozpočtom na rok 1998 (o 13,5 mld Sk, t. j. o 8,1 %) a nedosiahli ani očakávania neskôr upraveného rozpočtu. Pritom lepšie výsledky sa tak ako v minulých rokoch dosahovali pri daniach z príjmov fyzických osôb, ktoré dosiahli 29,4 mld Sk a splnili sa na 109,3 % oproti daniam právnických osôb splnením len na 88,8 %.
Prekročenie rozpočtových výdavkov bolo negatívne ovplyvnené plnením záväzkov štátneho rozpočtu z investičných úloh pri budovaní rozostavaných diaľnic a bytovej výstavby, ktorými sa prekročili predpokladané kapitálové výdavky o 10,4 mld Sk. Tvrdými reštrikčnými opatreniami v oblasti verejnej spotreby obyvateľstva a štátu sa zabezpečilo zníženie tempa rastu výdavkov štátneho rozpočtu, ale za cenu vážnych problémov v školstve, zdravotníctve, vo vede a výskume a v sociálnej oblasti, ktorých riešenie sa presúva na rok 1999, resp. 2000.
Doteraz vykázaný schodok štátneho rozpočtu v roku 1998 v celkovej výške 19,2 mld Sk prevyšuje 3,8-násobne pôvodný schválený rozpočet. Rozsah neplnenia rozpočtových príjmov v roku 1998, ako aj obmedzenie dôležitých spoločenských výdavkov vytvára vážne rozpočtové riziko aj na rok 1999. Jeho dôsledkom môže byť ďalší nárast rozpočtového zadlženia a nebezpečenstvo pokračujúceho krytia rozpočtových výdavkov zo zdrojov na peňažnom a kapitálovom trhu, ktoré je prekážkou žiaduceho poklesu úrokových mier komerčných bánk a v širších súvislostiach aj zrýchlenia reštrukturalizačných procesov.
9. 2 Menová
politika
Základná stratégia menovej politiky na rok 1998 bola ovplyvnená reálnymi výsledkami a trendmi ekonomiky v roku 1997, ktorých pokračovanie bolo možné očakávať aj v roku 1998, a to najmä vo vytváraní vysokého deficitu štátneho rozpočtu, v spomaľovaní tempa hospodárskeho rastu, v nedostatočnom krytí vysokého deficitu obchodnej bilancie a bežného účtu prílevom zahraničných finančných a kapitálových zdrojov a s tým súvisiacim nebezpečenstvom rozsiahlejšej devalvácie. Výrazom tohto vývoja bolo i zhoršovanie ratingu a s tým súvisiacich podmienok získavania zahraničných zdrojov. Z očakávania tejto situácie vyplýval i stanovený základný cieľ menového programu na rok 1998, ktorým bola predovšetkým stabilizácia vnútorného a vonkajšieho postavenia slovenskej meny.
Stabilizácia menovej situácie sa mala dosiahnuť udržaním miery inflácie v rozmedzí 5,6 až 5,9 % pri udržaní fixného nominálneho výmenného kurzu v hraniciach vtedy stanoveného fluktuačného pásma +/- 7 %. Táto predstava sa opierala o zreálnenie rastu HDP na 4,8 % a udržanie schodku bežného účtu platobnej bilancie nižšieho ako 6 % z HDP. V rámci týchto cieľov sa predpokladal rast čistých domácich aktív o 11,5 %, medziročný rast M2 o 9,4 %, rast úverov o 7,9 % pri udržaní devízových rezerv na úrovni 3,2-násobku priemerného ročného dovozu tovarov a služieb.
Skutočné podmienky vývoja v roku 1998 sa však podstatne odchýlili od týchto zámerov menového programu, keď najmä narastajúce devalvačné očakávania v 2. polovici roka viedli k zníženiu čistých zahraničných aktív. Súčasne krytie schodku štátneho rozpočtu viedlo aj k rastu domácich aktív, ktorý vyvolalo zvýšenie úverov vlády na financovanie tohto deficitu. Najmä zhoršujúci sa vývoj vonkajších ekonomických vzťahov a pokles devízových rezerv si vynútil zrušenie režimu fixného výmenného kurzu od 1. októbra 1998 a zavedenie devízového floatingu. V danej situácii sa toto kurzovo-menové opatrenie javilo ako racionálne riešenie, ktoré malo zabrániť rastúcej hrozbe prepadu menového kurzu, i keď bez ďalších krokov najmä na vyrovnanie vonkajšej nerovnováhy môže mať toto riešenie iba dočasný, krátkodobý účinok. Navyše, oneskorené prijatie zmeny kurzového režimu a uvoľnenie viazaného kurzu prinieslo značné straty, ktoré boli vyvolané dlhšie presadzovanými kurzovými intervenciami NBS na ochranu meny. Hoci zatiaľ nemožno pre nedostatok času komplexne hodnotiť účelnosť doteraz vykonaných menových opatrení v roku 1998, vo vývoji v posledných mesiacoch roka bolo možné vidieť určitú stabilizáciu slovenskej koruny, spomalenie medziročnej dynamiky peňažnej zásoby M2, ktorej rast dosiahol 2,7 %. Nezastavil sa však pokles devízových rezerv NBS, ktoré klesli na 2,3-násobok priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb, pri súčasnom spomalení rastu devízových rezerv komerčných bánk. Predpokladané výsledky štátneho rozpočtu v roku 1998 tiež nedosiahli úroveň, s akou sa rátalo pri jeho úprave koncom roka 1998.
V porovnaní s vyšším tempom rastu celkových úverov v predchádzajúcich rokoch sa vývoj v roku 1998 čiastočne spomalil, najmä v korunovej oblasti. Pokles týchto úverov bol nahradený rýchlejším rastom úverov v cudzej mene. Na takýto vývoj naďalej pôsobil pokračujúci schodok štátneho rozpočtu krytý z bankových zdrojov, čo podnecovalo rast úrokových mier. Pri spomalení vývoja korunových vkladov v roku 1998 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšenie vkladov v cudzej mene v novembri 1998 svedčí o premene časti vkladov na valutové vklady.
Jedným z deklarovaných cieľov menovej politiky NBS v roku 1998 bolo aj úsilie o zníženie úrokových sadzieb. Ak hodnotíme dosiahnuté výsledky v porovnaní s predchádzajúcim rokom, v ktorom došlo k výraznému nárastu úrokových mier najmä z novoposkytovaných krátkodobých a strednodobých úverov, tak výsledky možno hodnotiť pozitívne (pozri tabuľku 17).
V celoročnom vývoji došlo k spomaleniu úrokových mier tak zo stavu úverov, ako aj zo stavu znovuposkytovaných úverov. Po turbulenciách v septembri 1998, keď bol zaznamenaný vysoký nárast čerpaných úverov, najmä krátkodobých, možno v ďalších mesiacoch vidieť ich pokles. Celková úroveň úrokov však naďalej zostáva veľmi vysoká, najmä pre súkromný sektor, čo podnecuje aj záujem o zahraničné úvery.
Problematický vývoj bankového sektora sa odráža aj v štruktúre úverového portfólia komerčných bánk v roku 1998. Po určitom zlepšení situácie v roku 1997, keď sa podiel štandardných (nerizikových) úverov zvýšil, však zmeny v roku 1998 nepriniesli zatiaľ ďalší pokrok, keďže stav rizikových úverov sa v podstate nezmenil a zostáva neúnosne vysoký. Tento stav, ktorý prechádza aj do roku 1999, nevytvára priaznivé predpoklady na reštrukturalizáciu najmä najväčších slovenských komerčných bánk.
Analýzu vypracovali Ivan Okáli, Herta Gabrielová, Egon Hlavatý, Karol Morvay a Richard Outrata z Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Jej dokončenie prinesie denník SME v zajtra v prílohe Kapitál.
