MOSKVA (TASR, ČTK) - Dolná komora ruského parlamentu - Štátna duma bude o procedúre zbavenia Borisa Jeľcina funkcie prezidenta Ruskej federácie rozhodovať pravdepodobne 13., 14. alebo 15. mája. Informoval o tom včera v Moskve líder komunistov Gennadij Ziuganov. Podľa Ziuganova poslanci ešte musia rozhodnúť o definitívnom termíne a prijať tiež detailné pravidlá hlasovania, ako aj ďalšie procedúry impeachmentu.
Na odklade hlasovania, ktoré sa malo konať tento štvrtok, sa v pondelok dohodli predsedovia parlamentných frakcií a včera toto rozhodnutie potvrdila tiež rada Štátnej dumy. "Zasa to odročili, hľadajú pre seba vhodnejší čas, aby mohli prezidenta držať skrátka. To sa im nepodarí," uviedol Jeľcin na adresu poslancov. Pripomenul, že navrhol predsedovi dumy Gennadijovi Selezňovovi, aby túto otázku duma buď úplne stiahla zo svojho rokovania, alebo o nej rokovala tento štvrtok, ako bolo už prv stanovené.
Predsedov oboch komôr ruského parlamentu vymenoval včera Boris Jeľcin do vplyvnej Bezpečnostnej rady. Menovaním Gennadija Selezňova a Jegora Strojeva do tohto prezidentského poradného orgánu urobil ruský prezident ďalší krok k posilneniu pozície zákonodarného zboru. Tajomníkom Bezpečnostnej rady je šéf Federálnej bezpečnostnej služby (FSB; nástupnícka organizácia KGB) Vladimír Putin a riadi ju sám Jeľcin. Rada rieši kľúčové otázky ruskej zahraničnej a domácej politiky. Tento orgán prakticky robí to isté ako ministerstvá zahraničia a vnútra, medzi radou a oboma ministerstvami, resp. vládou a Kremľom, existuje istá rivalita.
Voľby do dolnej komory ruského parlamentu sa uskutočnia tento rok 19. decembra. Informoval o tom v Moskve predseda Ústrednej volebnej komisie Alexander Vešňakov, ktorý sa včera v Kremli stretol s prezidentom Borisom Jeľcinom. Jeľcin pred stretnutím s Vešňakovom povedal, že všetci účastníci nadchádzajúcich parlamentných a prezidentských volieb musia vychádzať z rovnoprávnych finančných podmienok. Podľa Vešňakova bude musieť každá strana založiť v sporiteľni volebné konto, na ktoré dostane prostriedky od štátu a z iných zdrojov, avšak bez zahraničnej účasti. Maximálne výdavky kandidátov v tzv. jednomandátových obvodoch by pritom nesmeli presiahnuť 800 000 rubľov (32 000 dolárov), združení 20 miliónov rubľov (800 000 dolárov). Uviedol ďalej, že úrady musia zaistiť, aby sa k moci nedostali kriminálne živly. V tejto súvislosti bude volebný zákon doplnený niektorými volebnými zmenami, ktoré by parlament mal schváliť v lete.
